Tak sa teda sa pozrime, čo sa začne s nami diať, keď si pospíme. Po krátkom zaspávaní sa v priebehu niekoľkých minút skutočne ponárame do čoraz hlbšieho spánku. Prekonávame postupne štyri fázy, z ktorých posledná je vlastným hlbokým (tzv. non-REM) spánkom. Toto prvé obdobie non-REM spánku trvá asi 90 - 120 minút a - opäť - postupne sa z neho "vynárame" jednotlivými fázami naspäť do 1. fázy. V tej chvíli sa začína tzv. spánok REM. Potrvá asi 20 minút a vzápätí sa znovu začneme ponárať na 4. fázu do najhlbšieho spánku. Tieto ponárania a vynárania sa ešte niekoľkokrát zopakujú, ale už sa nedostaneme hlbšie ako na 3. alebo 2. fázu hlbokého spánku, pričom sa čas strávený v týchto "hĺbkach" postupne skracuje a čas strávený v REM spánku sa neustále predlžuje. Krátko pred prebudením sa začína posledná fáza REM spánku, ktorá trvá podľa toho, kedy sa prebudíme. Z toho je zrejmé, že zvyčajne sa prebúdzame zo spánku REM, v ktorom sa nám sníva a preto si sen po prebudení ľahšie vybavíme. Kto by si bol pomyslel, že to je v skutočnosti také komplikované? Veď ja si iba ľahnem, prebudím sa - a je to!.
Potrebujeme ešte vedieť, čo to je REM a non-REM spánok. Základný rozdiel spočíva v rozdielnej aktivite centrálneho nervového systému - mozgu, ktorú môžeme zaznamenať pomocou elektroencefalogramu (EEG). Po zaspatí sa teda rýchlo dostaneme do hlbokého non-REM spánku. Non-REM spánok je v porovnaní so spánkom REM spojený s väčšími pohybmi končatín, chýbajú výrazné pohyby očí pod viečkami. Sny tiež nie sú pre hlboký spánok charakteristické. Hlavnou funkciou hlbokého spánku je zotavenie. Na rozdiel od hlbokého non-REM spánku, je REM spánok plytší (napriek tomu ťažšie zobudíte človek snívajúceho si v REM spánku ako človeka "utopeného" kdesi veľmi hlboko v spánku non-REM), svaly sú uvoľnené, končatiny sa pohybujú len mierne, ale výrazne sa pod zavretými viečkami pohybujú oči a od tohto javu je odvodené aj pomenovanie tejto fázy spánku na REM (rapid eye movement - rýchly pohyb očí). Obidve hlavné fázy spánku sú dôležité a ich dlhodobé chýbanie vyvoláva stavy podobné psychóze. Musíme sa nielen zotaviť v spánku hlbokom, ale potrebujeme si aj odsnívať svoje sny. Počas spánku klesá tepová frekvencia srdca, látková výmena, krvný tlak, spomaľuje sa dýchanie a napriek tomu sa organizmus zbavuje splodín, obnovuje energetické zásoby a pripravuje sa na nové povinnosti a úlohy, ktoré nás čakajú. Pre to všetko, je spánok nevyhnutný. A príjemný.
V jednom pokuse nechali skupinu štyroch dobrovoľníkov neustále zamestnanú nejakou činnosťou tak dlho bez spánku, ako to len bolo možné. Po niekoľkých dňoch "nespania", sa začali objavovať záchvaty "bdelého snenia" - ľudia spali a snívali s otvorenými očami a pri jedle a hygienických potrebách sa správali ako malé deti. O niečo neskôr sa prvá osoba zrútila na zem a v kriku a kŕčoch sa chovala násilnícky a vydávala zvuky pripomínajúce gorilu. (Neskôr sa ukázalo, že prežívala sen, v ktorom bola skutočná gorila hlavnou postavou.) Takýto drastický pokus nie je samoúčelný, ako by sa mohlo zdať. Hovorí, okrem iného o tom, že nedostatok kvalitného spánku je pre človeka nebezpečný a môže byť aj smrteľný. Samozrejme, my sa neocitáme v takých extrémnych situáciách, ale svoje ovocie prinesie aj dlhodobé zanedbávanie správneho, kvalitného a dostatočne dlhého spánku.
Autor článku: MUDr. Igor Bukovský, PhD.