V Belgicku vykonali v minulom roku 428 eutanázií, čo je v porovnaní s rokom 2005 o desať percent viac. K takmer 80 percentám všetkých prípadov došlo vo flámskej časti krajiny, píše dnešné vydanie belgického denníka Le Soir.
Dôvodom tohto veľkého nepomeru môže byť podľa čestného profesora univerzity ULB v Bruseli a člena komisie posudzujúcej eutanázie Marca Englerta aj skutočnosť, že vo valónskej, frankofónnej časti sa nenahlasujú všetky prípady.
Existujú lekári, ktorí si myslia, že nemusia skladať účty o svojich praktikách, alebo aj takí, ktorí stále používajú morfín alebo silné dávky sedatív, čo nie je vhodný spôsob, tvrdí Englert.
Rovnako možné je však podľa neho aj to, že vo valónskej časti Belgicka sa eutanázia jednoducho praktizuje menej často, pretože lekári z frankofónnej oblasti nedisponujú rovnakými informáciami o zákone a používaných technikách.
Zatiaľ čo vo Flámsku takmer súbežne so vstupom zákona povoľujúceho eutanázie do platnosti v roku 2002 vznikla skupina na podporu lekárov, takéto združenie sa vo Valónsku len formuje.
Veľká časť vykonaných eutanázií sa týkala pacientov chorých na rakovinu, pričom len 17 percent z nich bolo starších ako 80 rokov. Štyri z desiatich eutanázií sa vykonali doma.
Autor článku: TASR