Reformné zákony týkajúce sa zdravotného poistenia, ktoré prijala predchádzajúca vláda v roku 2004, narušili základné princípy verejného zdravotného poistenia. Vo svojej správe o aktuálnom vývoji slovenského zdravotníctva to tvrdí minister zdravotníctva Ivan Valentovič.
"Transformácia všetkých zdravotníckych poisťovní (ZP) na obchodné spoločnosti nemá vo vyspelom svete obdobu," píše sa v správe. Podľa Valentoviča bývalej vláde išlo len o reakciu na určité politické okolnosti v danom čase, a nie o systémový krok v rámci zmeny financovania zdravotníctva. "Poskytla príležitosť na zabavenie verejných zdrojov pre určité záujmové skupiny," tvrdí Valentovič. Tieto okolnosti mali podľa ministra viesť k zisku ZP vo výške 1,92 miliardy korún, ktorý je neprimeraný. "Zisk nie je dôsledkom nimi prezentovaného kvalitného manažmentu, ale dôsledkom cieleného náboru poistencov a modelovania poistného kmeňa," konštatuje minister, pričom za najlepšie riešenie tohto stavu považuje vytvorenie systému jednej ZP.
V správe sa ďalej konštatuje, že SR mala v júni 2005 podľa údajov Regionálneho úradu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu najviac akútnych lôžok na tisíc obyvateľov v rámci Európskej únie, čoho dôsledkom je najmä zadlžovanie nemocníc v súčasnosti. Minister vidí riešenie buď v navýšení zdrojov do systému, alebo v optimalizácii siete zdravotníckych zariadení. "V roku 2006 sa z celkového počtu 37 131 lôžok zrušilo len 326. Na základe analýzy ministerstva zdravotníctva je potrebné reprofilizovať 6193 lôžok," uvádza sa v správe.
Valentovič predpokladá, že po dôslednej reprofilizácii by získal 750 lekárov a 2300 sestier. Ak by tí prešli do zariadení, ktoré spravuje ministerstvo zdravotníctva, "mohlo by to viesť k 15- percentnému zvýšeniu platov." Minister poukazuje tiež na fakt, že reálne platy sa lekárom zvyšovali len v rokoch 2002 a 2006. V ostatnom období bola inflácia vyššia ako percentuálny nárast ich miezd.
Minister tvrdí, že odštátnením lukratívnych činností zdravotníckych zariadení, ako je napríklad nukleárna medicína, patológia či magnetická rezonancia, sa prehĺbilo ich stratové hospodárenie.
Bývalej vládnej garnitúre správa vyčíta aj spôsob zakladania 23 neziskových organizácií, ktoré poskytujú všeobecne prospešné služby. "Ich spoločným znakom je obrovský nepomer medzi vkladom štátu a vkladmi spoluzakladateľov," uvádza sa v materiáli. Na základe údajov ministerstva zdravotníctva ich percentuálny vklad osciluje medzi 0,04 až 9,24 percenta oproti vkladu štátu. Za členov správnych rád neziskoviek mali byť pritom navrhovaní ľudia z "reformného tímu a poslanci a osoby blízke politickým stranám".
Za jediný správne nastavený systém považuje Valentovič liekovú politiku, hoci v súčasnosti je už podľa neho z pohľadu nákladov na lieky nedostatočný.
Autor článku: TASR