Liečba alkoholika stojí štát 1000 Sk na deň, neliečenie oveľa viac

Na ústavnú liečbu alkoholika vynaloží štát približne 1000 korún na jeden deň. Neliečenie tejto závislosti si však môže vyžiadať oveľa vyššie náklady. "Je paradox, že pokojne dávame desiatky miliónov na následky závislosti, keď samotná terapia je oveľa lacnejšia," povedal pre TASR Ľubomír Okruhlica z Centra pre liečbu drogových závislostí.

Ako sa vyjadril, kompletná ústavná protialkoholická liečba by mala trvať tri mesiace. "Tá stojí zhruba 90.000 korún a hradí ju štát. Väčšina alkoholikov, ktorí sa neliečia, sú ale ďaleko nákladnejší. Tí podľa štúdií vyjdú okolo 500.000 korún ročne bez toho, aby bol v tejto sume započítaný plat lekára a sestier," vysvetlil. Takýto ľudia trpia pankreatitídou, zápalom slinivky brušnej, cirhózou pečene či infarktom myokardu a onkologickými ochoreniami. "Plus, ak sú v produktívnom veku, vypadávajú z práce." Cena priemernej ústavnej liečby sa pohybuje od 50- do 90-tisíc Sk. "Niekomu totiž stačí týždeň-dva, niekto potrebuje viac. Ale optimum s najvyššou efektivitou je tri mesiace." Okruhlica skonštatoval, že až 90 percent ľudí, ktorí sa prišli liečiť dobrovoľne, abstinuje dlhodobo. Ak sa aj pacient znovu vráti do odvykacieho centra, tak mu to zdravotná poisťovňa opätovne uhradí. "To je ako s inými chorobami. Keď sa niekto lieči na cukrovku a nedodržiava životosprávu, tak sa mu terapia tiež zaplatí." 

Z anonymných prieskumov podľa neho vyplýva, že dnes je na Slovensku 40- až 60-tisíc neliečených alkoholikov, z nich sa len veľmi malá skupina podrobí kúre. Okruhlica pripustil, že nie každý prípad si vyžaduje ústavnú liečbu, ale je dobré, keď základ dostane formou "odvykačky". Časť pacientov, ktorí sa jej podrobia, pritom začne abstinovať zvyčajne po dvoch-troch týždňoch, potom ale musia pokračovať ambulantne.

Ako pokračoval, v prípade alkoholovej závislosti je to podobne ako u niektorých chorôb až v 60 percentách záležitosť genetiky. "Je ťažké z toho niekoho viniť, keď nevedel, že tú vlohu má." Štatistiky nepoznajú presnú hranicu promile alkoholu v krvi, ktorá pre jeho konzumenta spôsobí smrť. Okruhlica uviedol, že sa na svojom pracovisku stretol s človekom, ktorý mal štyri promile alkoholu v krvi, a že pozná aj prípad pacienta so siedmimi. "Človek, ktorý je vytrénovaný, znesie veľa bez toho, aby zomrel. Sú ale takí, ktorí zomierajú aj pri oveľa menších koncentráciách alkoholu. Mladistvý môže stratiť vedomie pri 1,5 promile," podotkol s tým, že otrava alkoholom si za rok vyžiada asi 200 obetí, pričom ide hlavne o mladých ľudí, ktorí s ním nemajú skúsenosti. "Alkoholici väčšinou zomierajú až na následky pitia či rôzne úrazy súvisiace s metlou ľudstva," dodal.

Podľa Ľubice Majtánovej z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) je konzumácia alkoholu na východe Slovenska markantnejšia, čo je spôsobené aj nižšou životnou úrovňou. "Najmä v Bratislave a iných väčších mestách ľudia 'neprevádzkujú' také deštrukčné pitie ako východniari." Zdôraznila, že mesto je v tejto súvislosti anonymnejšie, na druhej strane tu ale vidieť mladých ľudí s pohárikom v ruke viac ako na dedine.

Pomyselná hranica v miere požívania alkoholu medzi východom a západom sa stráca, pokiaľ ide o liečenie. "Obyvatelia západného Slovenska sa často chodia liečiť na východ a opačne." Ako poznamenala, naša krajina má momentálne všetky lôžka v liečebniach kapacitne vyťažené.

Práve 5. september, ktorý je Národným dňom abstinentov, by mal byť podľa nej o dobrovoľnom prijatí abstinencie. "Do človeka by sa malo vžiť, že konzumný spôsob života nie je všetko," dodala.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: