Aktivity OSN na pomoc ľuďom postihnutým haváriou černobyľskej jadrovej elektrárne spred dvoch desaťročí by sa mali zameriavať na obnovenie sebestačnosti, nie zaobchádzanie s nimi ako s obeťami. Uviedol to v pondelok predstaviteľ svetovej organizácie. Očakáva sa, že Valné zhromaždenie OSN v utorok prijme rezolúciu hovoriacu o tom, že aktivity OSN v regióne sa musia rozšíriť aj mimo humanitárnej pomoci v prospech rozvoja.
Rezolúcia má vyhlásiť "desaťročie obnovy a udržateľného rozvoja" postihnutých častí Ukrajiny, Bieloruska a Ruska. "Zaobchádzanie s obyvateľmi ako s obeťami podporilo fatalizmus a apatiu," povedala Cihan Sultanogluová z Rozvojového programu OSN (UNDP) na tlačovej konferencii. Úlohou najbližšieho desaťročia je podľa nej "obnoviť zmysel pre sebestačnosť".
Navrhovaná rezolúcia vyjadruje podporu kampaniam UNDP vrátane boja proti alkoholizmu a fajčeniu, ktoré podľa úradu v oblasti predstavujú vážnejšiu zdravotnú hrozbu než radiácia, ako aj podpory pestovania zeleniny odolnej voči žiareniu. Odhady počtu úmrtí spojených s najhoršou nukleárnou haváriou na svete sa široko rozchádzajú. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza 9000 mŕtvych, zatiaľ čo Greenpeace predpovedá, že celková bilancia dosiahne 93.000.
Okolo 200.000 obyvateľov postihnutej oblasti evakuovali len na Ukrajine, aj keď havária zasiahla obzvlášť vážne susediace Bielorusko. Odborníci dosiaľ skúmajú dlhodobé účinky na zdravie, najmä výskyt rakoviny štítnej žľazy. V roku 2005 viacero agentúr OSN v spoločnej správe dospelo k záveru, že zdravotné dôsledky černobyľskej havárie boli menej vážne než sa spočiatku predpokladalo, pričom "kultúra závislosti" sa ukázala byť viac oslabujúcou pre obyvateľstvo.
Autor článku: TASR