Nové špecializované kardiologické pracovisko najmä pre pacientov s akútnym infarktom myokardu a nestabilnou angínou pectoris zo severného Slovenska dnes otvorili v Martinskej fakultnej nemocnici (MFN). Ročne by jeho služby malo využiť približne 1700 ľudí.
Na piatom pracovisku invazívnej kardiológie na Slovensku, ktorého prestavba stála 54 miliónov korún, plánujú podľa zástupcu prednostu I. internej kliniky pre kardiológiu MFN Františka Kovářa ročne robiť 500 angioplastík (katetrizácií postihnutej cievy). Spresnil, že pre pacientov s infarktom myokardu je k dispozícii osem lôžok koronárnej jednotky, šesť pohotovostných lôžok pre pacientov po katetrizácii koronárnej artérie a 20 štandardných lôžok na oddelení.
„Súčasný trojčlenný tím lekárov sa v budúcnosti rozrastie o ďalšieho, ktorý je momentálne v predatestačnej príprave. Po jeho začlenení sa do operačného programu dokáže martinské pracovisko robiť angioplastiky nepretržite 24 hodín denne,“ informoval Kovář. Doteraz podľa jeho slov prevážali pacientov zo severu Slovenska na zákrok buď do Banskej Bystrice alebo Bratislavy. „Prípadne sa im podávala farmakologická liečba, ktorá nie je až taká účinná. Problém bol v tom, že keď bolo treba pacienta transportovať, za nepriaznivých poveternostných podmienok to nebolo možné,“ uviedol Kovář.
Na Slovensku postihne infarkt myokardu ročne približne 5000 až 6000 pacientov. „Sú to veľmi závažné ochorenia so závažnou bezprostrednou aj dlhodobou prognózou, pričom úmrtnosť je asi 50-percentná. Trendy sú nepriaznivé a závažné je, že pribúdajú aj pacienti v mladom veku. Nie sú zriedkavosťou ani 25-roční pacienti,“ skonštatoval zástupca prednostu I. internej kliniky pre kardiológiu MFN. Dodal, že intervenčný výkon – rozširovanie ciev, ktoré sa netýka iba pacientov s infarktom myokardu, podstupuje ročne asi 2500 pacientov.
Ochorenia kardiovaskulárneho systému sú na Slovensku stále najčastejšou príčinou smrti. Priemerná dĺžka života Slovákov je pod európskym priemerom, pričom viac ako 54 percent všetkých úmrtí spôsobujú srdcové a cievne ochorenia. Aj v Európe sú kardiovaskulárne ochorenia najčastejšou príčinou smrti žien a mužov, ročne spôsobujú viac ako štyri milióny úmrtí v 52 členských štátoch európskej oblasti Svetovej zdravotníckej organizácie a viac ako 1,9 milióna úmrtí v Európskej únii.
Autor článku: TASR