Čím sa líši homeopatia od klasickej medicíny?
Homeopatia je reaktívna liečba, ktorá má schopnosť podporiť organizmus v tom smere, aby sa zbavil choroby vlastnými silami a prirodzenou cestou. Pri liečbe chronických ochorení je pre ňu typická individuálnosť liečby. Homeopatická liečba má totiž na jednu chorobu viacero liekov a ich výber sa uskutočňuje na základe objektívnych príznakov ochorenia a osobných reakcií jednotlivých pacientov. Homeopat nelieči len príznaky choroby, ale lieči celého pacienta. Okrem lokálnych príznakov choroby (červené hrdlo, vyrážky na koži a pod.), ho zaujíma celkové správanie pacienta (únava, precitlivenosť, spánok a pod.), jeho reakcie na vonkajšie vplyvy (chlad, teplo, ročné obdobia, stres), okolnosti, za ktorých ochorenie vzniklo (vlhký chlad, prievan, ale aj úmrtie blízkej osoby), chute a averzie týkajúce sa potravy, zimomravosť atď.
Napr. u pacienta s astmou je dôležité vedieť, kedy sa astmatický záchvat najčastejšie objavuje a čo pacientovi prináša úľavu. U niektorých sa záchvat dostaví najčastejšie v noci, iným po rozčúlení alebo po strese, ďalším po zvýšenej fyzickej námahe. Úľava môže nastať dýchaním čerstvého vzduchu, inému predklonom s hlbokým a pomalým dýchaním, ďalšiemu popíjaním teplých nápojov. Všetky tieto informácie, ktoré by sa niekomu zdali možno nepodstatné, sú pre nás veľmi cenné. Umožňujú nám totiž určiť ten správny liek pre každého jednotlivca. Preto nech Vás neprekvapí, že traja pacienti liečení na astmu budú mať úplne odlišnú homeopatickú liečbu. V homeopatii neplatí zásada, že to, čo pomohlo susedovi, pomôže aj mne.
Ktoré choroby sa dajú a nedajú liečiť homeopatiou?
Homeopatiou sa dajú liečiť všetky ochorenia, kde ešte organizmus svojimi obrannými schopnosťami vládze čeliť chorobe. Ide o 70-80% akútnych alebo chronických ochorení.
Z akútnych ochorení ide najčastejšie o ochorenia dýchacích ciest, opakujúce sa zápaly hrdla, ucha, nosa, prínosových dutín, bolesti hlavy, popáleniny 1.stupňa, poštípanie hmyzom, ťažkosti s trávením, pálenie záhy, zápchy, hnačky, zápaly močového mechúra, poruchy menštruačného cyklu, problémy v klimaktériu, hemoroidy, bolesti končatín v dôsledku žilovej nedostatočnosti, bolesti kĺbov, svalov, ťažkosti v tehotenstve, pri pôrode a dojčení, ale aj stresové situácie a reaktívne depresívne stavy atď.
Z chronických ochorení ide hlavne o ochorenia kože - ekzémy, zápaly kože, bradavice, akné, dokonca niektoré druhy psoriázy. Účinne vieme pomôcť pri alergiách, sennej nádche, bronchiálnej astme, alebo opakujúcich sa herpesoch. Do istej miery sa dajú ovplyvniť počiatočné štádiá osteopénie, osteopórózy a reumatické bolesti. Homeopatické lieky sú účinné pri každom druhu úrazu, či krvácaní, pomáhajú pri poruchách spánku, pri strese, únave atď. Všetky indikácie sa samozrejme nedajú riešiť samoliečbou, preto sa s Vašimi ťažkosťami obráťte na lekára – homeopata.
Homeopatia ako samostatná liečebná metóda nie je vhodná pri onkologických ochoreniach, infarktoch, metabolických poruchách, náhlych stavoch ohrozujúcich život a vážnych psychiatrických ochoreniach ako je endogénna depresia či schizofrénia. V týchto prípadoch sa dá použiť len ako doplnková liečba k základnej klasickej liečbe.
Aké sú výhody homeopatického lieku?
- nie je toxický
- nevykazuje žiadne známe nežiaduce účinky
- nevzniká naň závislosť
- je vhodný pre všetky vekové kategórie vrátane novorodencov a tehotných žien
- dá sa kombinovať so všetkými liekmi klasickej medicíny, pretože neovplyvňuje ich účinok
- nemá kontraindikácie, čo znamená, že sa dá použiť pri liečbe každého ochorenia ako samostatný liek alebo v kombinácii s klasickými liekmi
Ako sa užívajú homeopatické lieky?
Užívanie je veľmi jednoduché. Granuly sa nasypú do uzáveru, vsypú do úst a nechajú sa voľne rozpustiť. Podávajú sa nalačno, alebo aspoň 10-15 minút pred jedlom alebo po jedle. Homeopatické špeciality sú vo forme tabliet a platí pre ne rovnaká zásada. Malým deťom tieto lieky rozpúšťame v malom množstve vody.
Je to pravda, že sa granuly nesmú chytať do rúk, pretože sa ruší ich účinok.
Nie je to pravda. Granuly sú rovnomerne nasýtené účinnou látkou – vo vnútri aj na povrchu, čo sa dosahuje spôsobom trojitej impregnácie. Granuly sa nasycujú liečivým roztokom 3x po sebe v priebehu 60 min. (na tento spôsob výroby majú patent Laboratóriá BOIRON). Je preto úplným nezmyslom tvrdiť, že homeopatické lieky sa nesmú chytať do rúk, ani ich podávať na kovovej lyžičke, lebo sa tak ruší ich efekt a účinná látka sa zotiera. Ak je liek vyrobený správnou výrobnou praxou, môžeme ho brať do rúk bez obáv, že by sme narušili jeho terapeutické pôsobenie.
Ako pacient vie, že liek je vyrobený správnou výrobnou praxou vo farmaceutickej firme a ako by sa dalo zabezpečiť, aby pacient dostal homeopatický liek požadovanej kvality?
Každý vyrobený liek (to platí aj o liekoch homeopatických!) musí mať registračné číslo, číslo šarže, dátum expirácie a čiarový kód. Najdôležitejšie je registračné číslo, lebo to je istota, že liek prešiel registráciou na Štátnom ústave kontroly liečiv a je vyrobený podľa správnej výrobnej praxe. Ak liek nemá uvedený údaj, nie je v SR registrovaný a nemal by sa predávať v lekárňach.
(V Slovenskej republike sú registrované jednozložkové homeopatické lieky len od dvoch výrobcov – od Laboratórií BOIRON a od firmy Dr. PEITHNER KG. Všetky ostatné homeopatické lieky nie sú registrované!)
Aké druhy homeopatických liekov poznáme a čím sa od seba odlišujú?
Jednozložkový liek je vyrobený len z jednej suroviny. Vyrába sa v rôznych riedeniach a vyberá ho lekár – homeopat podľa toho, aké ochorenie lieči a aký účinok očakáva. Liek je preto na lekársky predpis, pretože rôzne riedenia toho istého lieku môžu mať rozdielne účinky. Homeopatické špeciality sú viaczložkové preparáty, ktoré obsahujú viac jednozložkových liekov v nízkych riedeniach a účinkujú hlavne na lokálne príznaky. Pôsobia napr. na sliznicu nosa, zápal hrdla či bolesti hlavy. Homeopatické špeciality, ktoré majú svoju indikáciu, môžete bez receptu voľne kúpiť v lekárni napr. Paragrippe na chrípkové stavy, Gastrocynesine na ťažkosti s trávením a pod.
Môžu homeopatické lieky užívať aj ľudia trpiaci na cukrovku?
Áno. Môžu. Obsah cukru v homeopatických liekoch (granuly, globuly, tablety) nepresahuje pri bežnom dávkovaní množstvo, ktoré treba zohľadňovať v liečbe inzulínom alebo perorálnymi antidiabetikami. 1 tabletka alebo 5 granúl homeopatického lieku obsahuje 0,25 g cukru. Homeopatický liek pri užívaní 3x2 tbl. denne obsahuje 1,5 g cukru (na porovnanie - 1 kocka cukru je 5 gramov).
Kto môže homeopaticky liečiť?
Homeopaticky môže liečiť iba lekár, ktorý vie pacienta vyšetriť, stanoviť diagnózu, zhodnotiť výsledky laboratórnych a pomocných vyšetrení a potom rozhodnúť o druhu a spôsobe liečby.
Majme sa na pozore pred rôznymi „liečiteľmi“, ktorí nie sú lekári, nevedia pacienta správne vyšetriť a lieky dávajú na základe energií a povrchných informácií (neúplné vyšetrenie bez diferenciálne diagnostických postupov). Takýto ľudia častokrát používajú v liečbe „domácky vyrobené lieky“ a pacient nevie, čo vlastne dostal. Stretávam sa aj s takými pacientmi, ktorí dostanú granuly odsypané do servítky bez akéhokoľvek označenia, alebo „liečivé roztoky“ označené etiketou „liek na pečeň“ alebo „liek na štítnu žľazu“. Sami uznáte, že je to nemedicínske a ani sám pacient nemôže svoj stav konzultovať s inými, pretože nevie, aké lieky mu boli podané. Títo liečitelia môžu mať síce dobré vedomosti z homeopatie, ale bez stanovenia správnej diagnózy nemôžu určiť správnu liečbu. Navyše ich „vyšetrenie“ je častokrát oveľa drahšie, ako u lekára.
Pred predpisom homeopatického lieku musí byť pacient seriózne medicínsky vyšetrený lekárom a nie človekom, ktorý sa len vydáva za lekára homeopata. Vyhneme sa tak zbytočným senzáciám a zázrakom, že homeopatickou liečbou môže narásť oblička alebo homeopaticky sa dajú liečiť genetické ochorenia, ako sa to nie zriedkavo môžeme dočítať v niektorých časopisoch. Toto môžu tvrdiť len tí, ktorí neštudovali medicínu. Preto si dopredu overte, či ten, kto vás bude liečiť, je skutočne lekár s medicínskym diplomom. Na záver poviem ešte raz, homeopatia je spôsob liečby a nie mágia a šarlatánstvo.
Autor článku: MUDr. Jana Mrázová