Na nerovný prístup občanov Európskej únie k zdravotníckej starostlivosti v jednotlivých členských krajinách poukázali dnes počas plenárneho zasadnutia poslanci Európskeho parlamentu, ktorí schválili správu o návrhu akčného plánu únie v oblasti zdravia na roky 2007-13.
V rámci debaty o tomto návrhu sa europoslanci a komisár pre zdravie a ochranu spotrebiteľa Markos Kyprianu zhodli na tom, že zdravotná starostlivosť v jednotlivých štátoch má odlišnú úroveň a takisto je odlišná aj informovanosť obyvateľstva. Správa tiež konštatuje, že v súčasnosti existujú veľké rozdiely medzi novými a starými členskými štátmi v priemernej dĺžke života občanov. Podľa poslancov je preto nevyhnutné zistiť príčiny týchto rozdielov a prijať opatrenia na ich zníženie.
Počas debaty sa objavilo odporúčanie, aby sa únia ako celok zamerala na päť-šesť chorôb, ktoré sa najviac podieľajú na príčinách úmrtí v Európe a najmä na prevenciu. V rámci nej treba okrem iného klásť dôraz na zintenzívnenie kampane proti fajčeniu a alkoholu. Podľa poslancov sa nerobí dosť pre to, aby sa ľudia zbavili "tohto samodeštruktívneho zlozvyku" a zaostáva sa v implementácii efektívnych informačných stratégií. "Upozornenia na cigaretových škatuľkách, ktoré si nikto nevšíma, nestačia," odznelo v jednom z príspevkov počas debaty. V pléne sa tiež kritizovalo, že niektoré z členských krajín nechránia svojich občanov dostatočne pred pasívnym fajčením. Komisár v súvislosti s kampaňou proti tabaku a alkoholu uviedol, že by chcel po lete predložiť stratégiu únie pre boj proti alkoholu.
"K zlepšeniu zdravia populácie môžu prispieť aj médiá. Bolo by vhodné nahradiť rôzne reality show a pútavou formou sa dotknúť problému výživy, ktorá v konečnom dôsledku prispieva k vzniku obezity, kardiovaskulárnych a nádorových ochorení. Zainteresovanie médií do zdravotníckej problematiky je dôležité v súčasnom období aj z hľadiska bezpečnosti štátu, nakoľko sa objavila možnosť teroristických útokov prostredníctvom infekčných chorôb," uviedla slovenská poslankyňa Irena Belohorská. Podľa nej je nutné, aby sa zdravotníckej starostlivosti venovala väčšia pozornosť a väčší rozpočet, lebo bez zdravej populácie nebude možné naplniť ciele Lisabonskej stratégie.
Poslanci tiež vyjadrili nesúhlas s výškou rozpočtu na akčný program pre oblasť zdravia. Prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov preto podporili na ďalších sedem rokov alokáciu 1,5 miliardy eur, teda o 531 miliónov viac, než navrhla komisia.
Autor článku: TASR