Odhliadnuc od malého počtu optických nevýhod nosenia kontaktných šošoviek, predstavujú najvážnejší problém pri používaní šošoviek rozličné patologické zmeny a komplikácie vyplývajúce v drvivej väčšine prípadov z nedodržiavania pokynov kontaktológa a zlej starostlivosti o šošovky. Pre lepšie pochopenie celej problematiky si stručne predostrieme aj základy anatómie a fyziológie rohovky.
Anatómia rohovky
Rohovka tvorí spoločne so sklérou pevný obal očného bulbu. Má tvar horizontálne uloženej elipsy s hrúbkou približne 0,6 mm v centre a 1,00 mm v periférii. Z histologického hľadiska rozlišujeme v rohovke 5 vrstiev. Najvrchnejšia vrstva (epithelium anterius – epitel) pozostáva z 5-6 vrstiev nerohovatejúcich buniek. Dosahuje približne 10% z celkovej hrúbky rohovky. Epitel vykazuje regeneračnú schopnosť. Druhou vrstvou rohovky je tzv. Bowmanova membrána (lamina limitans anterior), táto tvorí približne 2% z celkovej hrúbky rohovky a nevykazuje regeneračnú schopnosť. Najvýraznejšiu časť z celkovej hrúbky rohovky (až 84%) tvorí ďalšia vrstva rohovky – stroma. Táto je tvorená z kolagénových vlákien tvoriacich hustú sieťovinu a proteoglykánov ovplyvňujúcich celkovú hydratáciu rohovky. Descemetova membrána (lamina limitans posterior) tvorí ďalšiu vrstvu rohovky podobného zloženia z kolagénových fibríl ako Bowmanova membrána. Tvorí približne 3% z celkovej hrúbky rohovky. Poslednou vrstvou rohovky je rohovkový endotel (epithelium posterius). Endotel je tvorený len jedinou vrstvou buniek, ktoré vykazujú veľmi nízku mitotickú aktivitu, tzn. že ich počet má každý jedinec pri narodení daný, ich počet v priebehu života postupne klesá, pričom tento proces môže byť pri určitých okolnostiach narušený a urýchlený.
Fyziológia rohovky
Výživa rohovky je tvorená tromi rozdielnymi systémami. Vzhľadom k avaskulárnosti rohovky je výživa zabezpečovaná najmä prostredníctvom komorovej tekutiny, z ktorej do rohovky prichádza glukóza a prostredníctvom slzného filmu, prostredníctvom ktorého je zabezpečený prísun kyslíka. Metabolity sú odvádzané do komorovej tekutiny. Tretím systémom rohovkového metabolizmu je oblasť limbu s jeho cievnym zásobením.
Imunológia rohovky je pomerne zložitá vzhľadom k zvláštnemu postaveniu rohovky v imunitnom systéme, preto si len v stručnosti spomenieme najvýznamnejšiu zložku imunitného systému rohovky, ktorým sú tzv. Langerhansove bunky, ktoré v rohovke predstavujú antigenprezentujúce bunky a ich zvýšenú prítomnosť v rohovke nám signalizuje vaskularizácia rohovky.
Inervácia rohovky je pomerne rozsiahla, v dôsledku čoho je rohovka jedno z najcitlivejších tkanív v ľudskom organizme. Senzitívne zásobenie zabezpečuje oftalmická časť V. hlavového nervu, vegetatívne zásobenie zabezpečuje n. petrosus superficialis a n. zygomaticus. Vzhľadom na to, že nervy v rohovke nemajú myelínové pošvy, nie sú v rohovke viditeľné.
Nežiadúce komplikácie pri nosení šošoviek
Medzi najčastejšie vážne komplikácie pri nosení šošoviek patria nesledujúce:
- Zmeny rohovkového endotelu: k tejto komplikácii dochádza pri dlhodobom používaní aj správne naaplikovaných šošoviek. V dôsledku narušenia fyziologických pomerov v rohovke dochádza na endoteli k zmenám v podobe polymegatizmu a polymorfizmu buniek endotelu, v dôsledku čoho môže dojsť aj zmene hydratácie stromy a vzniku edému rohovky.
- Mikrocysty a vakuoly: túto komplikáciu nachádzame až u 40% dlhoročných nositeľov šošoviek v režime predĺženého nosenia. Môžu byť zdrojom bolesti a vstupnou bránou infekcie.
- Keratitis punctata a rohovkový edém: vznikajú v dôsledku hypoxie (nedostatku kyslíku) v dôsledku nesprávne naaplikovanej alebo nesprávne (z hľadiska dizajnu) zvolenej šošovky.
- Gigantopapilárna keratokonjuktivitída: vzniká pri dlhodobom používaní šošoviek, v dôsledku kombinácie chronického mechanického dráždenia a možnej reakcie na materiál šošoviek a depozitá biologického materiálu v štruktúre šošovky. Prejavuje sa nepríjemnými bolesťami počas nosenia šošoviek, s prítomnou hlienovitou sekréciou, papilami na viečkových spojivkách a prípadne aj infiltrátmi v oblasti limbu.
- Vaskularizácia rohovky: vzniká v dôsledku chronickej hypoxie a dráždenia z depozít. Má podobu cievok prerastajúcich do rohovky z oblasti limbu. Treba ju vždy vyšetriť aby sme vylúčili infekciu rohovky a vaskularizáciu v dôsledku prítomnosti imunitných buniek.
- Infekcie: patria medzi najzávažnejšie komplikácie u nositeľov šošoviek. Môžu byť vírusového, bakteriálneho či mykotického pôvodu.
- Vírusové infekcie: najčastejšími pôvodcami bývajú herpes zoster virus, herpes simplex virus a adenovirus. Tieto infekcie môžu zanechávať vážne komplikácie.
- Bakteriálne infekcie: dochádza k nim v dôsledku porušenia prirodzenej ochrannej bariéry oka, aj v dôsledku nesprávneho používania šošoviek. Medzi najčastejších pôvodcov patria skupiny streptococcaceae, pseudomonaceae a enterobacteriaceae. Prejavujú sa bolesťou, fotofóbiou a znížením zrakovej ostrosti, objektívne potom aj zmiešanou injekciou (prekrvením spojivky), infiltrátmi v rohovke a reakciou v prednej komore. Niektoré kmene baktérií spôsobujú charakteristické typy vredov.
- Mykotické infekcie: bývajú pomerne málo časté. Pôvodcami sú candida albicans a aspergillus.
- Acantamoébová infekcia: najčastejšia infekčná komplikácia u nositeľov šošoviek. Objavuje sa po mikrotraume epitelu (šošovkou). Sprevádza ju výrazná bolesť, epifora a fotofóbia (slzenie a svetloplachosť). Objektívne nachádzame centrálny prstencový infiltrát, pseudodendrity a recidivujúce epitelové defekty. Liečba je komplikovaná a riziko recidív je vysoké.
Každý nositeľ kontaktných šošoviek by mal dbať pokynov svojho kontaktológa, zúčastňovať sa pravidelných prehliadok a striktne dodržiavať režim nosenia šošoviek, aby predišiel týmto komplikáciám. Pri zanedbaní totiž hazarduje so svojim zdravím. Preto netreba zanedbávať ani najmenšiu pochybnosť počas nosenia šošoviek a radšej navštíviť očného odborníka aby včas zachytil prípadnú komplikáciu, ktorá často prichádza veľmi nenápadne a jej priebeh pritom môže byť pri zanedbaní veľmi rýchly a v konečnom dôsledku hrozí až strata oka.
Rohovkový vred, hypopyon v prednej komore a zmiešaná injekcia
Zákal rohovky po vyliečení vredu
Autor článku: Mgr. Lukáš Rakovský