Náhrada škody na zdraví - čo zahŕňa a ako ju vypočítať?

V porovnaní so škodou, ktorá vzniká na majetku občanov alebo právnických osôb, je škoda na zdraví špecifickým druhom škody. Logicky si túto škodu môže uplatňovať iba fyzická osoba (resp. pozostalí), pretože nie je možné spôsobiť škodu na zdraví, ktorou by bola postihnutá obchodná spoločnosť, mesto, obec, alebo iná právnická osoba. Ďalším rozdielom medzi škodou na majetku a škodou na zdraví je skutočnosť, že platný právny poriadok priznáva poškodeným na zdraví samostatný komplex oprávnení a spôsobov, akými si je možno vzniknutú škodu uplatniť.

Príkladom možno uviesť bežnú situáciu, kedy maliari pri maľovaní bytu poškodia koberec alebo nábytok majiteľov bytu. V tomto prípade je možno požadovať okrem iného aj odstránenie poškodenia uvedením do predošlého stavu, ak je to možné. Nakoľko však škoda na zdraví máva trvalé následky, nie je preto reálne navrátenie do predošlého stavu. Práve pre túto špecifickosť zdravia ako nemajetkovej hodnoty bolo potrebné upraviť náhradu škody na zdraví odlišne od všeobecnej úpravy náhrady škody na majetku.

Právny poriadok pozná nasledovné práva na náhradu škody na zdraví:

Právo na zmiernenie nemajetkovej ujmy

Toto právo poškodeného zákon priznáva z dôvodu, ktorý sa priamo netýka finančnej ujmy, ktorou trpí poškodení po poškodení zdravia, avšak slúži ako prostriedok na uhradenie ujmy spočívajúcej :

  1. vo vytrpených bolestiach– teda pri bolestiach vzniknutých poškodením zdravia (napr. zlomeniny), liečením alebo odstraňovaním následkov tohto poškodenia (napr. rehabilitácia). Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, v ktorom sa uvedie bodové ohodnotenie vytrpených bolestí.

  2. v sťažení spoločenského uplatnenia- ide následky, ktoré súvisia s poškodením zdravia a majú nepriaznivý vplyv na životné a spoločenské potreby poškodeného alebo obmedzujú jeho plnenie spoločenských úloh. Taktiež je potrebné bodové ohodnotenie prostredníctvom lekárskeho posudku.

Obe tieto formy nemajetkovej ujmy majú povahu jednorazového odškodnenia (teda nemajú povahu pravidelne sa opakujúcich finančných plnení). Bodové ohodnotenie vychádza z príloh zákona č. 437/2004Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Jeden bod sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, momentálne je hodnota jedného bodu 345,48,-Sk.

Napríklad: 
Poškodenému bolo spôsobené vykĺbenie stehnovej kosti (v bedre), ktoré muselo byť liečené operatívne. Poškodenému tak vzniká nárok na úhradu vytrpenej bolesti vo výške 90 bodov , čo predstavuje sumu 90 bodov x 345,48,-Sk =cca 31.093,-Sk
Poškodený trpí na základe choroby z povolania rakovinou kože z ionizujúceho žiarenia. Lekár podľa intenzity ochorenia môže sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotiť v rozmedzí 1200 až 6000 bodov, teda poškodený má nárok na uhradenie minimálne 414.576,-Sk a maximálne 2.072.880,-Sk.

Právo na zmiernenie (náhradu) majetkovej ujmy

Majetkovou ujmou sa rozumie:

  1. Strata na zárobku počas a po skončení pracovnej neschopnosti (PN)- Uhrádza sa peňažným dôchodkom. Výška náhrady za stratu na zárobku počas PN tvorí rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného pred poškodením a nemocenským. Po skončení PN alebo pri invalidite sa náhrada za stratu zárobku určí rozdielom medzi priemerným zárobkom pred poškodením zdravia a zárobkom dosahovaným po poškodení zdravia s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Poškodený teda nemá nárok na náhradu celej straty zárobku, ale iba na tú časť straty zárobku, ktorá nie je pokrytá dávkami sociálneho zabezpečenia alebo nemocenského poistenia.
    Napríklad:
    Priemerný zárobok poškodeného pred poškodením zdravia predstavoval výšku 15.000,-Sk. Po skončení pracovnej neschopnosti mu bol priznaný úplný invalidný dôchodok vo výške 7.000,-Sk a poškodený nepracuje. Strata na zárobku teda predstavuje sumu 8.000,-Sk.

  2. Strata na dôchodku- súvisí s predchádzajúcim bodom, pretože strata na dôchodku sa rovná sume rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by do priemerného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení PN, ktorú poškodený poberal v období rozhodujúcom pre vymeranie dôchodku. Zjednodušene by sa dalo povedať, že dôchodok, na ktorý má nárok poškodený (t.j. menší dôchodok, pretože mal menší príjem v rozhodujúcom období) a dôchodok, na ktorý by mal poškodený nárok, ak by k poškodeniu zdravia neprišlo (vyšší dôchodok) tvoria sumu straty na dôchodku.

  3. Účelné náklady spojené s liečením- sú to náklady, ktoré poškodenému nie sú uhradené zo zdravotného poistenia. Poškodený má teda právo na úhradu týchto nákladov, ak sú spojené s liečebným postupom. Ide napríklad o využívanie opatrovateľskej služby, návštevy rodinných príslušníkov v zdravotníckych zariadeniach, diétna strava, rehabilitácia a pod.

  4. Náklady pohrebu a výživy pozostalých v prípade smrti- peňažným dôchodkom sa uhrádzajú aj náklady na výživu pozostalým, ktorým sa rozumejú deti, rodičia, súrodenci a iné osoby, ktoré žili so zomretým pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa preto starali o spoločnú domácnosť. Výška náhrady sa vypočíta z priemerného zárobku zomretého. Uhrádzajú sa taktiež primerané náklady spojené s pohrebom, ak neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

Autor článku: Mgr. Lukáš Peško

Dátum zverejnenia: