Týždeň mozgu, alebo presnejšie „Týždeň uvedomenia si mozgu“ (z anglického originálu „Brain Awareness Week“) je medzinárodná akcia, ktorej cieľom je upriamiť pozornosť verejnosti na ľudský mozog a jeho činnosť, hovoriť o mozgových ochoreniach a spôsoboch ich prevencie. Tento rok pripadá na 10. až 16. marec a je to prvýkrát, čo si Týždeň mozgu pripomíname aj u nás na Slovensku. Deje sa tak vďaka iniciatíve Nadácie Memory, ktorá pre toto podujatie získala podporu od Hlavného mesta SR Bratislava, Neuroimunologického ústavu SAV a Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti.
„Brain Awareness Week“ (BAW) sa uskutočnil po prvý raz v roku 1996 v USA vďaka spoločnej iniciatíve dvoch organizácií – medzinárodnej odbornej Society for Neuroscience (Spoločnosť pre neurovedy) a neziskovej organizácie „The Dana Alliance for Brain Initiatives“ („Dana Aliancia pre iniciatívy týkajúce sa mozgu“), ktorá združuje viac ako 265 významných vedcov a je zameraná na podporu verejného povedomia o pokroku vo výskume mozgu. Odvtedy sa akcia rozšírila do celého sveta a v súčasnosti sa na nej podieľa viac než 1875 partnerských organizácií ako sú vedecko-výskumne centrá, univerzity, renomované zdravotnícke zariadenia, organizácie zastupujúce záujmy pacientov, stredné školy a mnohé iné profesné organizácie.
Výskum mozgu na Slovensku
Výskum ľudského mozgu patrí medzi najatraktívnejšie oblasti modernej biomedicíny. Zatiaľ čo 20. storočie prinieslo rozhodujúci pokrok v pochopení základných genetických princípov, ktoré následne viedli k rozlúšteniu genetického kódu človeka, prioritou výskumu v 21. storočí sa stal ľudský mozog.
Výskumu mozgu na Slovensku sa venuje Neuroimunologický ústav, ktorý sa stal hybnou silou v oblasti neurovied na Slovensku. Jeho riaditeľ profesor Michal Novák opísal v roku 2004 študijný odbor „Neurovedy“ a následne ho Ministerstvo školstva SR zaradilo do sústavy študijných odborov. Vďaka tomu sa otvorili celkom nové možnosti pre čerstvých absolventov slovenských univerzít zapojiť sa do výskumu ľudského mozgu a získať odborné vzdelanie v oblasti neurovied.
Neuroimunologický ústav je aj hlavným koordinátorom Centra excelentnosti pre výskum ľudských neurodegeneračných ochorení, ktoré skúma najzávažnejšie ochorenia ľudského mozgu, akými sú napr. Alzheimerova choroba či neurodegeneračné tauopátie. Závažnosť týchto ochorení dokumentuje aj fakt, že každých 7 sekúnd pribudne na svete nový pacient zasiahnutý zhubným neurodegeneračným procesom mozgu charakteristickým pre Alzheimerovu chorobu.
Čo ovplyvňuje vývoj nášho mozgu?
Vývin ľudského mozgu, jeho stavbu, umiestnenie a usporiadanie mozgových buniek riadia gény, ktoré tvoria biologickú bázu individuálnych schopností každého z nás. Preto mnoho schopností a osobnostných čŕt dedíme po našich predkoch rovnako ako dedíme farbu očí alebo stavbu tela. Genetický základ je pod ustavičným vplyvom prostredia a informačných vstupov, ktoré v skutočnosti formujú neurónové siete a menia ich aktivitu aj efektivitu. Prostredie teda modifikuje genetický základ a robí z nás jedinečné bytosti s unikátnou mozgovou výstavbou a jedinečnými osobnostnými charakteristikami aj mentálnymi schopnosťami.
Okrem génov a vonkajších vplyvov sa na vývine mozgu podieľajú vnútorné biochemické faktory – hormóny, mediátory a neuromodulátory, pod vplyvom ktorých sa mení pozornosť, koncentrácia, nálada a tým aj schopnosť vnímať, učiť sa.
Neuroveda venuje pozornosť aj pohlavným hormónom. Tieto okrem toho, že riadia telesný vývin ľudí mužským a ženským smerom, organizujú výstavbu mozgu chlapcov a dievčat dávno pred narodením, aby boli ich mozgové štruktúry pripravené pod vplyvom meniacich sa hladín hormónov v puberte zabezpečiť pohlavne rozdielne správanie a myslenie.
Prežije ten, kto sa dokáže prispôsobiť
Nápor na psychický stav človeka sa v súčasnosti stále zvyšuje. Okolité prostredie na nás vytvára tlaky a má určité nároky, ak sa im nedokážeme prispôsobiť, môže dôjsť k narušeniu psychického zdravia. Náš mozog je orgán, ktorý rozhodujúcim spôsobom určuje, ako prežívame jednotlivé životné situácie a ako na ne reagujeme. Schopnosť prispôsobiť sa síce do určitej miery ovplyvňuje okolité prostredie, no každý z nás má geneticky dané hranice adaptability svojej psychiky. Psychiater Doc. MUDr. Ľubomír Vražda, CSc tvrdí, že „schopnosti prispôsobiť sa môžeme udržovať, zlepšovať či posilňovať - aktivitou, učením, výchovou. Najmä však súborom aktivít - zdravým životným štýlom. Ten tvorí podstatu všeobecnej prevencie chorôb.“ Ak dôjde k organickému poškodeniu mozgu, nastupuje liečba, ak je možná. „Aj psychické poruchy sú upraviteľné liečbou. Vždy však platí, že najlepšia liečba je prevencia,“ uzatvára Doc. MUDr. Ľubomír Vražda.
Ako si zachovať funkčný mozog do najvyššieho veku?
Celková životná pohoda je závislá od fyzickej a psychickej stimulácie. Dobrá telesná kondícia pozitívne ovplyvňuje telesné zdravie, človek menej podlieha únave. Udržiavanie psychickej kondície ovplyvňuje schopnosť sústredenia a dobrú funkciu pamäti. Bunky našich svalov a nervové bunky sa správajú rovnako, potrebujú byť v činnosti, inak stratia svoju výkonnosť. Ak sa z nejakého dôvodu istý čas menej pohybujeme, potrebujeme čas na rehabilitáciu. Primeraná mentálna námaha spôsobí, že mozgové bunky doslova „rozkvitnú“, pretože každá aktivita podnecuje tvorbu nových výbežkov a spojení medzi bunkami . Ak sa jej budeme vyhýbať a len pasívne prežívať každodenný život, bunky slabnú a nakoniec zahynú.
Dnes vieme, že pravdepodobne jediným súčasným účinným preventívnym prostriedkom proti predčasnému starnutiu mozgu je pamäťový tréning. On totiž buduje „duševnú rezervu“. Tréning pamäti má dôležitý význam preto, že udržiava mozog aktívny a zdravý. Okrem dobrej pamäti pomáha uvoľňovať určité chemické látky, ktoré sú dôležité pri fungovaní imunitného systému, čím sa chráni mozog pred ochorením a poškodením. „Precvičovanie mozgu je potrebné robiť v každej životnej etape, no najmä vtedy, keď začne človek starnúť. Každý deň si nájdime čas na aktivity, ktoré udržiavajú náš mozog v pohotovosti. Môže to byť lúštenie krížoviek alebo sudoku, vzdelávanie sa v problematike, ktorá nás zaujíma, navštevovanie Univerzity tretieho veku alebo spoločenského podujatia, kde sa dozvieme novinky a stretneme zaujímavých ľudí,“ radí odborná riaditeľka Centra Memory PaedDr. Mária Čunderlíková, ktorá v bratislavskom centre vedie tréningy pamäti.
Autor článku: /-/