Hemodialýza v súčasnosti je najrozšírenejšia metóda nahrádzania funkcie obličiek. Princípom je očisťovanie krvi od splodín látkovej premeny a odstraňovanie nadbytočnej vody z organizmu difúziou, menej filtráciou a absorbciou. Očisťovanie krvi prebieha mimo tela pacienta v dialyzátore, v ktorom je umiestnená membrána. Z druhej strany membrány protiprúdovo preteká dialyzačný roztok. V dôsledku rozdielnej koncentrácií látok v rvi a roztoku dochádza k výmene látok podľa tzv. koncentračného spádu (difúzie). Tak sa môžu odstrániť niektoré látky, ktoré sa pri zlyhaní obličiek hromadia v tele a pôsobia toxicky (napr. močovina, kreatinín, draslík). Tieto prestupujú do dialyzačného roztoku, ktorý je priebežne nahradzovaný čerstvým a tak sa môžu dostať z tela von. Tento fyzikálny proces prebieha obojsmerne, preto sa môžu naopak do organizmu dodávať z dialyzačného roztoku potrebné látky, napríklad bikarbonát na úpravu kyslého vnútorného prostredia. Účinnosť hemodialýzy závisí na ploche a vlastnostiach membrány, prietoku krvi, prietoku dialyzačného roztoku, veľkosti molekúl látok a dobe dialyzačnej jednorázovej liečby – sedenia.
Vlastným technických zariadením je dialyzačný monitor. Je to zložité zariadenie, ktoré má dve hlavné súčasti. Prvou je krvná pumpa, ktorá zaisťuje obeh krvi mimotelovým obehom z cievneho prístupu pacienta do dialyzátora a späť. Druhou je modul pre prípravu dialyzátu, kde sa mieša, ohrieva a bilancuje dialyzačný roztok. Celý systém je na mnohých miestach automaticky monitorovaný, aby bola liečba bezpečná. Systém signalizuje zvukovým a svetelným alarmom možný problém a prípadne zastaví krvnú pumpu. Aby sa zabránilo zrážaniu krvi pri kontakte s umelým materiálom mimotelového obehu pridávajú sa do krvi protizrážanlivé lieky, najčastejšie heparín. Dialyzačný roztok sa mieša s dvojzložkového koncentrátu a špeciálne upravenej vody, ktorej kvalita je prísne kontrolovaná.
Čo je hemodiafiltrácia?
Hemofiltrácia je metóda založená na odstraňovaní splodín látkovej premeny na podklade filtrácie. Podobný proces prebieha v obličkách, kde sa splodiny odstraňujú spoločne s tekutinou, v ktorej sú rozpustené.
Do hemofiltra, ktorý má membránu s vysokou priepustnosťou priteká len krv a tak tu nedochádza k žiadnej difúzii ale len filtrácii. Objem odstránenej tekutiny je spätne nahrádzaný špeciálnym sterilným roztokom. Výhodou je odstraňovanie látok s vyššou molekulovou hmotnosťou a lepšia tolerancia u obehovo menej stabilných pacientov. Nevýhodou je finančná náročnosť a vyššia strata živín, preto je táto metóda používaná u menšieho počtu pacientov. Kombináciou oboch fyzikálnych princípov - difúzie a filtrácie – krvi je podkladom metódy nazývanej hemodiafiltrácia.
Ako sa pacient pripraví na hemodialýzu?
Predpokladom dialyzačnej liečby je vytvorenie tepno-žilovej spojky (arteriovenózna fistula, spojka, skrat, shunt=šant). Táto spojka sa vytvorí chirurgicky s dostatočným predstihom pred zahájením dialyzačnej liečby. Optimálne je to 3 mesiace pred plánovaným zahájením dialyzačnej liečby. Na tento výkon pacienta odosiela jeho ošetrujúci nefrológ, ktorý pacienta dlhodobo sleduje pre chronické obličkové ochorenie.
Operácia sa prevádza zväčša ambulantne v miestnom znecitlivení, najčastejšie na predlaktí nedominantnej hornej končatiny. Princípom tejto operácie je spojenie tepny so žilou, do ktorej sa dostáva tepenná krv, čo spôsobí, že v žile je vysoký krvný prietok, žila sa postupne rozširuje, aby sa z jedného vpichu pri dialýze priebežne krv brala a do druhého priebežne vracala. Alternatívne je možné použiť aj jednoihlový prístup, avšak hemodialýza býva menej účinná a dávka heparínu musí byť väčšia.
Každá ihla behom dialýzy je fixovaná ku končatine náplasťou na dvoch miestach, po skončení dialýzy sa náplasť odstráni a miesto vpichu ošetrí sterilným tampónom a prelepí.
Niektorí pacienti majú problém s vytvorením a udržaním fistuly, preto cievny chirurg vytvorí skrat pomocou cievnej protézy, ktoré sa všívajú do podkožia medzi žilu a tepnu v podobe mostíka. Výhodou je možnosť častejšej punkcie. Alternatívnou metódou je použitie vlastnej žily ktorá sa použije na našitie môstika.
Pokiaľ pacient o svojom ochorení nevie a prejavia sa u neho príznaky obličkového zlyhávania, s hemodialýzou sa musí začať ihneď, pričom lekár musí pacientovi zaviesť tzv. dialyzačný katéter do niektorej veľkej žily. Požívajú sa kanyly zväčša s dvomi kanálikmi. Kanyly sa zavádzajú v miestnom znecitlivení ambulantne a možno ich použiť okamžite. Existujú aj katétre nazývané permanentné, ktoré sa môžu za určitých okolností používať niekoľko mesiacov. Najzávažnejšou komplikáciou býva však infekcia, preto sa takýto katéter zavádza len vtedy, ak nie je iná možnosť cievneho prístupu.
Čo treba vedieť o udržaní optimálnej funkcie fistuly?
-
Fistula sa nesmie zaškrcovať, nedá sa na nej merať krvný tlak, nosiť hodinky, tesné rukávy, nemá sa z nej odoberať krv ani do nej aplikovať injekcie alebo infúzie
-
Na končatine s fistulou by pacient nemal spať, mal by ju chrániť pre úrazom
-
Miesta vpichu je vhodné meniť
-
Dodržiavať zásady osobnej hygieny, samozrejmosťou je umytie ruky pred hemodialýzou
-
Personálu treba hlásiť alergické prejavy, prejavy zápalu
Autor článku: MUDr. Eva Kolesárová