Športovanie má nepochybne blahodarný vplyv na naše zdravie. Každý si však pod pojmom športovanie predstaví rozličný spôsob športovania.
Pri telesnom cvičení sa krvný obeh presúva z iných častí tela do svalov a kože. Zvyšuje sa aj prekrvenie oka a dochádza k miernemu zníženiu vnútroočného tlaku (nenahrádza liečbu antiglaukomatikami!).
Oko má okrem iných regulačných mechanizmov aj špecifickú autoreguláciu, ktorá zabezpečuje optimálne prekrvenie pri rôznych situáciách – stres, náhle zmeny krvného tlaku a podobne. Táto autoregulácia je pri niektorých ochoreniach oka (zelený zákal, hypertenzia, výrazne kolísavý krvný tlak a podobne) nedostatočná a pri zvýšenej fyzickej námahe nemusí vždy dostatočne zabezpečiť prekrvenie oka.
Každé ochorenie oka reaguje odlišne na rôznu fyzickú námahu. Pre glaukomatikov (pacientov so zeleným zákalom) je „bežné“ telesné cvičenie ( cyklistika, turistika, plávanie, rozcvičky) veľmi prospešné. Tento fakt je známy už niekoľko desaťročí. Naopak izometrické cvičenia (zvýšenie tonusu svalu bez kontrakcie svalovej hmoty) môžu spôsobovať nedostatočné prekrvenie u glaukomatikov a obzvlášť u diabetikov s poškodením sietnice. Ľudia s poškodením v rámci sklerosis multiplex sa často sťažujú na mierne prechodné zhoršenie videnia po fyzickej námahe. Tento tzv. Uhtoffov fenomén bol popísaný už v minulosti a je jednou z diagnostických známok vizuálneho poškodenia pri sklerosis multiplex.
Vysokohorská turistika: pri prekonávaní terénu vo vysokej nadmorskej výške sa zhoršuje saturácia kyslíkom. Pre trénovaným ľudí a ľudí so zdravým kardiovaskulárnym systémom, pokiaľ sa dodrží doba potrebná na adaptáciu, nie je dôvod na obavu. Problém môžu mať ľudia s tendenciou k vazospazmu ( nízky, kolísavý krvný tlak, glaukóm – zelený zákaly, ortostatický kolaps – závrate, mdloby pri prudkej zmene polohy tela). Najčastejšie sú sťažnosti na občasné výpady videnia, zúženie zorného poľa. V extrémnych prípadoch môže dôjsť ku krvácaniu do sietnice.
Potápanie: pri potápaní do väčších hĺbok výrazne stúpa tlak vody. Súčasne s tým sa rozpúšťajú inertné plyny. Pri rýchlom vynáraní z väčšej hĺbky sa tieto plyny opäť menia do plynného skupenstva a môžu spôsobiť celý rad zdravotných problémov známych pod pojmom Kesónová choroba. Z očného hľadiska sú časté prejavy zahmlievania pred očami, poruchy farbocitu, zášklby mihalníc až blefarospazmus, alebo až slepota. Jedinou terapiou je hyperbarická komora. Časté potápanie môže byť relatívne riskantné u ľudí po operácii oka rádovo 8-12 týždňov pre možnosť infekcie oka z vody, zmeny tlakových pomerov.
Časté potápanie je rizikom aj pre ľudí s aj miernym poškodením sietnice a žltej škvrny, cievnych zmien na oku a v očnici. Je potrebné si dať pozor na správne nasadenie potápačskej masky, pretože nesprávnom nasadení sa nedostatočne vyrovnávajú tlaky. Vtedy môže dôjsť k opuchu až hematómu (zakrvácaniu pod pokožkou) v oblasti mihalníc a oka. Vo väčšine bývajú tieto komplikácie bez následkov. Nakoniec je vhodné spomenúť aj takú banalitu akou je požívanie prípravkov na zábranu orosenia okuliarov. Niektoré z týchto prípravkov môžu pri kontakte s okom, respektíve výparmi poleptať oko. V takýchto prípadoch je nevyhnutné ošetrenie u očného lekára.
Plávanie samotné nemá negatívny vplyv na zrakový systém. Aj tu je vhodné venovať pozornosť chemickým prostriedkom na zábranu rosenia plávacích okuliarov.
Autor článku: MUDr. Jozef Čmelo, PhD, MPH