Autizmus je záťažou nielen pre pacienta, ale aj jeho blízke okolie

S cieľom upriamiť pozornosť spoločnosti na narastajúcu globálnu zdravotnú krízu v autizme schválilo Valné zhromaždenie OSN 2. apríl za Svetový deň informovanosti o autizme. OSN tak vyzýva všetky členské štáty prijímať opatrenia, ktoré by zabezpečili nárast povedomia o tomto ochorení v celej spoločnosti, podporu včasnej diagnostiky autizmu ako aj včasného behaviorálneho zásahu. 

„Autizmus ovplyvňuje všetkých ľudí bez ohľadu na rasu, náboženstvo, socioekonomické postavenie alebo geografickú polohu," uviedla pre TASR predsedníčka Spoločnosti na pomoc osobám s autizmom (SPOSA) Mária Štubňová. Štatistiky hovoria, že iba v USA trpí týmto ochorením jeden zo 150 ľudí, pričom výskyt autizmu narastá na celom svete. 

Diagnóza autizmus je pritom záťažou nielen pre samotné dieťa, resp. pacienta, ale aj pre jeho blízke okolie. „Deti s autizmom sa často vyhýbajú kontaktu s inými ľuďmi alebo sú im tieto kontakty ľahostajné," zdôraznila Štubňová. Kontakty nadväzujú spontánne iba zriedka a k iným ľuďom pristupujú zvláštnym, neprimeraným, repetitívnym, teda opakujúcim sa spôsobom. Tieto deti často nerozumejú skutočnému významu gest, výrazov tváre alebo tónu hlasu. Naopak, ak používajú reč, rozumejú jej veľmi doslovne. 

Okrem opakujúceho sa správania či vykonávania určitých činností, ako napríklad trepotanie prstami alebo predmetmi, však tieto deti môžu mať aj špeciálne schopnosti, napríklad v oblasti hudby, matematiky či pri skladaní puzzle. Správanie niektorých autistických detí však sprevádzajú behaviorálne problémy ako vrieskanie, kopanie, hryzenie či iné sociálne neakceptovateľné zvyky. Práve pre tie sa môžu rodiny takéhoto dieťaťa stretnúť s intoleranciou v spoločnosti. „Rodina dieťaťa s autizmom tak redukuje vzťahy s okolím, návštevy a rodinné stretnutia," skonštatovala Štubňová. Ako ďalej dodala, rodičia sa musia predovšetkým vyrovnať s diagnózou dieťaťa a akceptovať ho. Starostlivosť o takto postihnuté dieťa si vyžaduje nepretržitý dozor jedného z rodičov, čo má v samotnom dôsledku dopad aj na rodinný rozpočet. Takisto vzrastá fixácia dieťaťa na rodičov, pretože sú nesamostatné aj v bežných denných činnostiach. Výnimkou nebýva ani skutočnosť, že sa členovia rodiny vzdávajú svojich vlastných koníčkov, záujmov a voľnočasových aktivít. 

„Zodpovedný a mimoriadne trpezlivý by mal byť aj súrodenec autistického dieťaťa," uviedla Štubňová. Svojho súrodenca by mal podľa jej slov ochraňovať a ísť mu príkladom. Navyše v niektorých prípadoch musia svojim kamarátom vysvetľovať, prečo sa jeho brat či sestra správa zvláštne. Takéto dieťa si v neposlednom rade musí zvyknúť aj na to, že rodičia venujú viac pozornosti dieťaťu s autizmom. Štubňová na záver dodala, že je rovnako dôležité v rámci sociálnej rehabilitácie venovať pozornosť aj zdravým súrodencom a nezamestnaným matkám.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: