Krutým paradoxom je, že krásne a pevné poprsie býva aj najčastejšie postihnuté. Žiadna žena si však nemôže byť istá pred touto chorobou. Jej príčiny nie sú dodnes známe. Podľa štatistických údajov sa však dá určiť celý rad rizikových faktorov. Je to, okrem iného, určitá rodinná predispozícia, bezdetnosť, vyšší vek pri prvom pôrode, alebo isté nepravidelnosti menštruačného cyklu. V októbri 2006 vznikla v SR iniciatíva pod názvom „Nedovoľte, aby sme zomierali“. Výzva adresovaná politikom, lekárom, pacientom a širokej verejnosti mala zabrániť, aby mamy, manželky, partnerky alebo dcéry zomierali na ochorenie, ktorému možno predísť. Rakovina prsníka totiž dávno nie je smrteľná choroba.
Ako znížiť riziko na minimum
V súčasnosti nepoznáme a nemôžeme jednoznačne označiť príčinu vzniku rakoviny prsníka. Z výskumov a štatistických údajov však vyplýva, že na jej vzniku sa zúčastňujú mnohé vonkajšie a vnútorné vplyvy. Medzi vnútorné patria gény zdedené po rodičoch, hladina hormónov, prekonané choroby, psychický stav (pocity, myšlienky). Vzduch, voda, potrava, rôzne prežité nebezpečenstvá, hudba, hluk, ľudia a stres sa zaraďujú medzi vonkajšie, ktoré ovplyvňujú naše zdravie.
Dopad nepriamych faktorov, ako je napr. kvalita vzduchu, pravidelné cvičenie, kontrola hmotnosti, výber užívaných liekov, meditácia či čas strávený s priateľmi, môžeme ovplyvniť sami. Niektoré faktory sú však mimo našej kontroly a vplyvu, nemôžeme napríklad zmeniť to, čo sme zdedili. U žien je väčšia pravdepodobnosť vzniku rakoviny prsníka ako u mužov, pretože ženy majú v tele viac estrogénu a progesterónu. Tieto hormóny podporujú rast prsných buniek, avšak nielen normálnych, ale aj abnormálnych. Rovnako nemôžeme zastaviť pribúdajúce roky. Pritom podľa štatistických údajov nielen ženské pohlavie, ale aj starnutie predstavujú najväčšie rizikové faktory pri vzniku rakoviny prsníka.
Vo vedomostiach je sila
Veľmi dôležité je poznať faktory, ktoré môžu znížiť alebo zvýšiť nebezpečenstvo vzniku rakoviny prsníka. Namiesto toho, aby sme žili v tieni mýtov, nesprávneho chápania a mylných informácií, snažme sa poznať vlastné reálne riziká. Iba vtedy sa môžeme aktívne chrániť pred chorobou, t. j. zvážiť možnosti zníženia kontrolovateľných rizikových faktorov a zvýšiť ochranné faktory. Príkladom úspechu aktívneho prístupu k ochrane zdravia sú prípady žien, ktoré síce majú dedičné predpoklady, ale od mladosti voľbou správneho životného štýlu predišli vzniku rakoviny prsníka.
Urobme čo je v našich silách
Mnohé ženy zomierajú zbytočne v dôsledku toho, že ich nádor neskoro odhalili. Jedna z príčin je, že najmä niektoré zhubné formy tkaniva prsnej žľazy sa správajú značne agresívne. Veľmi skoro vznikajú obávané metastázy – v pľúcach, kostiach, mozgu. Inou príčinou je u množstva žien ostych a nepríjemný pocit z vyšetrenia.
Štatistiky potvrdzujú, že každá žena zohráva pri odhalení ochorenia centrálnu úlohu. Pravidelné „samovyšetrenie“ pŕs má aj v časoch modernej techniky nezastupiteľnú úlohu popri ostatných diagnostických metódach (od veku 40-tich rokov by mala každá žena raz ročne absolvovať aj mamografické vyšetrenie).
Mesačné prehliadky prsníkov by sa mali stať súčasťou osobnej hygieny každej ženy – sú totiž jednou z najdôležitejších súčastí prevencie. Najlepšie je túto kontrolu robiť po menštruácii, keď je hormonálna hladina v organizme najnižšia. Nik totiž nie je viac schopný včas odhaliť v prsníkoch čokoľvek, čo tam predtým nebolo, ako žena sama, pretože svoje prsníky pozná najlepšie. Iba ona môže objaviť nádor s priemerom menším ako 1 cm. Tento rozmer nie je zvolený náhodou. Práve takto veľký nádor obsahuje kritický počet buniek (asi 1 milión), ktoré ešte nemetastázujú. Nebezpečnejšie než samotný nádor bývajú totiž jeho metastázy – druhotné ložiská vo vzdialenejších orgánoch tela.
Rakovina miluje cukor
Dr. Otto Warburg už v tridsiatych rokoch minulého storočia objavil, čo odlišuje rakovinovú bunku od normálnej zdravej bunky. Tento objav bol tak významný, že Warburg za to dostal Nobelovu cenu. Čím sú jeho objavy aktuálne i dnes? Predovšetkým prezrádzajú, že metabolizmus rakovinovej bunky je odlišný od normálnej bunky. Kým zdravé bunky potrebujú kyslík, rakovinové bunky kyslíkom pohŕdajú.
Ďalej Warburg zistil, že v nádore prebieha metabolizmus procesom fermentácie (kvasenia). Ak ste niekedy robili víno, iste viete, že pri fermentácii je potrebný cukor. Navyše pozoroval, že metabolizmus nádorových buniek je asi osemkrát väčší ako metabolizmus normálnych buniek. Čo z týchto poznaných faktov môžeme vyvodiť, aké majú následky? Telo sa sústavne mení tým, že prednostne živí rakovinové bunky. Tie sú ustavične hladné a žiadajú, aby boli kŕmené viac a viac.
Po dlhšom čase trvania choroby nastáva u pacienta strata chuti do jedla následkom tvorby prostaglandínu E2. Tým sa postupne vyčerpajú aj zásoby cukru a nádor začína „hladovať“. Nie však dlho, lebo donúti telo, aby si cukor vyrábalo samo. Vtedy prichádza štádium, ktoré sa nazýva „chradnúci syndróm“ (telesná a duševná únava). Telo začne produkovať cukor, nie však zo sacharidov alebo tukov, ale na úkor seba samého, a to rozkladom proteínov, v procese nazývanom glykoneogenéza.A tak nakoniec chorý organizmus zomiera následkom dlhodobého hladovania, snažiac sa do poslednej chvíle živiť svoju nenásytnú rakovinu...
Poznatok o súvislosti medzi rakovinou a cukrom nám na druhej strane naznačuje možnosť, ako nad ňou zvíťaziť. V tejto súvislosti je veľmi aktuálna terapia potravou – jedna z úspešných alternatív, ktorej cieľom je vyhladovať rakovinu. Napriek tomu, že existujú rôzne návody, ani jedna nezaraďuje do diéty veľa potravín s vysokým obsahom sacharidov a každá zakazuje cukor. Poznajúc, čo rakovina miluje a čo ju živí, pacient to jednoducho obmedzí alebo úplne vyradí zo svojho jedálnička. Mimochodom, rakovina uprednostňuje varené potraviny pred surovými (varením sa zničia enzýmy a vitamíny citlivé na teplo) a nezabúdajme, že miluje cukor.
Diéta a cvičenie – preventívne stratégie
Medzi to najjednoduchšie, čo môžu ženy kontrolovať je, čo jedia a pijú a aké sú aktívne. Výskumy dokazujú, že rakovina prsníka je úzko spätá so spôsobom stravovania a životným štýlom. To všetko zohráva dôležitú úlohu pri prevencii, ale aj podpore liečby. Ochranné látky, ktoré sa nachádzajú v našej potrave, majú podľa najnovších poznatkov zásadnú úlohu, preto sa výskum sústreďuje na to, ako sa máme správne stravovať, aby sme zákernej chorobe dokázali predchádzať.
Národný onkologický ústav USA identifikoval okolo 36 rastlín, ktoré majú protirakovinové ochranné vlastnosti. K potravinám a bylinám s najväčším protirakovinovým účinkom patrí cesnak, sójové bôby, kapusta, ďumbier, sladké drevo a koreňová zelenina (vrátane karotky, zeleru, koriandra, petržlenu). Ďalšie potraviny, ktoré majú ochranné účinky proti rakovine, sú znázornené na obrázku v pyramíde. Tu je niekoľko strategických krokov, ktoré môžu pomôcť znížiť riziko rakoviny prsníka.
Jedzme ako číňanky alebo japonky
U týchto žien je viac ako trojnásobne nižší výskyt rakoviny prsníka v porovnaní so ženami žijúcimi v Európe či v Amerike. Táto skutočnosť sa pripisuje spôsobu stravovania, nie dedičnosti (len u 5 % žien sa táto choroba vyskytla už v rodine). Na základe toho sa usudzuje, že ak urobíme malé zmeny vo výbere potravín, môžeme predísť ochoreniu až v ôsmich prípadoch z desiatich.
Východný štýl stravovania zahŕňa zložky, ktoré pomáhajú chrániť pred rakovinou prsníka. Známe sú ako izoflavony a lignany, ktoré v tele účinkujú ako slabé estrogény, preto ich nazývame rastlinné estrogény alebo fytoestrogény. Aktívne pôsobia proti silnejšiemu estrogénu vlastného tela. Ak je tohto v tele väčšie množstvo, zúčastňuje sa na vzniku rakoviny prsníka. Izoflavony sa nachádzajú v hrachu, fazuli, sóji, kým lignany v šošovici, sezamových semenách, celozrnných cereáliách, ovocí, zelenine a v ľanových semenách.
Napríklad ženám s diagnózou rakoviny prsníka odporúčali jesť denne 25 g ľanových semien ešte pred chirurgickým zákrokom. Výsledok predstihol očakávania – zaznamenalo sa u nich výrazné zmenšenie nádoru v prsníku. Spomínané potraviny vo veľkej miere konzumujú ženy na východe. Tradičná japonská strava je bohatá na sóju, tofu, naklíčené semená a zelenú listovú zeleninu, ale aj na kapustovité rastliny (brokolica, špenát, kapusta, kaleráb a čínska kapusta). Výsledkom takého stravovania je, že hladina rastlinných hormónov v krvi japonských žien je viac než stokrát vyššia ako u žien v západných krajinách. Kapustovité druhy zeleniny zvlášť ochraňujú pred rakovinou prsníka, pretože obsahujú látku nazývanú indol-3-karbinol, ktorá je potrebná na odbúravanie estrogénu v tele.
Vzťah medzi rizikom rakoviny a abnormálnymi génmi prsníka
Väčšina zdedených prípadov rakoviny prsníka sa dnes dáva do súvisu s dvoma génmi: BRCA1 a BR-CA2. Funkcia týchto génov spočíva v udržaní normálneho rastu prsných buniek a ich ochrane pred rakovinovým bujnením. Ak však tieto gény obsahujú určité abnormality alebo mutácie, spôsobujú zvýšené riziko rakoviny a zapríčiňujú vznik asi 10 % všetkých nádorov prsníka. Zo štatistických údajov v USA vyplýva, že spomedzi žien bez zdedených abnormálnych génov je v priemere asi 12 % vystavených riziku vývinu rakoviny prsníka v priebehu 90 rokov ich života. Oproti tomu, spomedzi žien, ktoré zdedili jeden abnormálny BRCA1 alebo BRCA2 gén je až 85 % vystavených riziku vývinu rakoviny prsníka okolo veku 70 rokov. Súčasne sú ženy s BRCA1 a BRCA2 abnormalitami vystavené zvýšenému riziku vývinu rakoviny vaječníka. Pritom ohrozenejšie sú ženy s BRCA1 mutáciou (okolo 55 %) ako ženy s BRCA2 mutáciou (okolo 25 %).
Rakovina prsníka je problém verejného zdravia a dotýka sa všetkých žien. Každé dve minúty stanovia lekári v Európskej únii novú diagnózu rakoviny prsníka, každoročne ochorie 275 tisíc žien (1700 žien na Slovensku) a zomrie až 88 tisíc žien. 35 % žien s týmto ochorením má menej ako 55 rokov. Rakovina prsníka je takto najčastejšou príčinou úmrtí európskych žien vo veku od 35 do 59 rokov. Zo všetkých 25 krajín Únie je Slovensko na nechvályhodnom prvom mieste! Ak sa však toto ochorenie zachytí a lieči načas, možnosť uzdravenia je vysoká - až do 95 %. Menej známe je, že na rakovinu prsníka trpia aj muži (na Slovensku ročne 10 – 20 prípadov). V Únii na toto ochorenie ročne zomiera okolo 1 000 mužov. |
Päťdňové pravidlo - Jedzme 5- až 7-krát denne rôzne druhy ovocia alebo zeleniny, najlepšie čerstvé aj dusené. Ako jedna dávka vyhovuje napríklad jedno jablko či 2 dl čerstvej 100 % zeleninovej alebo ovocnej šťavy. 400 až 600 g zeleniny a ovocia denne jednoznačne znižuje riziko rakoviny. Ovocie a zelenina - Sú bohaté na fytoestrogény, antioxidačné vitamíny (C, E, karotény) a minerály (selén, zinok). Celozrnoviny (cereálie) a orechy - Fytochemikálie sa sústreďujú v otrubách a v klíčkoch zŕn. Preto sa zdravotné účinky zrnín maximalizujú, ak konzumujeme celozrnné produkty a klíčky. Cereálie a orechy obsahujú tiež tokotrienoly (jedna z foriem vitamínu E so silným antioxidačným účinkom), ktoré silne potláčajú rast nádorov. Cesnak, cibuľa a ďalšie cibuľoviny - Nemajú len antibakteriálne účinky, ale obsahujú aj sírne fytochemikálie, ktoré chránia pred rakovinou a zvyšujú imunitu. Sójové bôby a produkty - Obsahujú fytoestrogény, ktoré znižujú riziko chorôb závislých od estrogénových hormónov ako je rakovina prsníkov a vaječníkov, ale aj prostaty. Potrebná denná dávka: 60 g (napr. tofu). Zelený čaj - Je jedným z najdôležitejších druhov potravín vhodných na predchádzanie rakoviny. Obsahuje fenolové fytochemikálie, tzv. katechíny, ktoré sa uvoľňujú pri zaliatí čaju horúcou vodou. Pravidelné denné popíjanie zeleného čaju priamo súvisí so znížením rizika rozvoja rakoviny vaječníkov, ústnej dutiny, hrubého čreva, žalúdka a prostaty. Koreniny - Červená paprika, ďumbier, rozmarín, šalvia, tymián a mnohé iné koreniny majú protizápalové, protinádorové a antioxidačné účinky. Napríklad kurkumín zo žltého koreňa alebo karnizol z rozmarínu, ktorý potláča rakovinu kože a prsníkov. Ak bežne používame koreniny na ochutenie stravy, podporujeme zdravie. Vlákniny - Čistia črevo, posilňujú imunitu a chránia pred rakovinou predovšetkým hrubé črevo a konečník. Okrem toho redukujú riziko rakoviny prsníkov, pretože znižujú hladinu estrogénu v krvi. Pri prijímaní vlákniny je dôležité piť 1,5 až 2 l tekutín (vodu, minerálne vody, nesladený čaj). Morské ryby - Sú bohaté na omega-3 mastné kyseliny EPA a DHA. Telo ich premení na prostaglandíny série 3, ktoré inhibujú rast nádorových buniek, a tak prispievajú k profylaxii proti rakovine. Rastlinné oleje - Najlepšie sú olivový, repkový a ľanový. POZOR! - ľanový olej (aj semeno) je účinný proti akémukoľvek typu rakoviny iba vtedy, ak sa pridá do cottage cheese alebo bieleho jogurtu. Bez prítomnosti sírnych bielkovín môže byť ľanový olej dokonca škodlivý! |
Autor článku: Katarína Horáková