Medzi najčastejšie diagnostikované onkologické ochorenia u slovenských mužov patrí rakovina pľúc. O tom, aké sú príčiny tejto situácie a tom, či sa na nej podieľa aj znečistený vzduch, porozprával v rozhovore pre TASR primár pneumoonkologického oddelenia ružinovskej nemocnice v Bratislave Peter Kasan, ktorý sa onkológii venuje už 20 rokov. Toto pracovisko sa ako prvé na Slovensku začalo zaoberať liečbou pľúcneho karcinómu. V súčasnosti slúži aj na doškoľovanie lekárov a jeho pracovníci sa podieľali aj na vytvorení Národných smerníc pre onkologickú liečbu pľúcnej rakoviny.
Vaše oddelenie sa venuje liečbe pľúcneho karcinómu. Tento typ rakoviny postihuje vo väčšej miere mužskú časť populácie. Pozná sa dôvod, prečo sa rakovina pľúc častejšie vyskytuje u mužov?
Incidencia (výskyt) novodiagnostikovaných ochorení na 100.000 obyvateľov je u mužov okolo 65 prípadov. U žien je toto číslo podstatne nižšie, okolo osem až desať na 100.000. U mužov je to teda asi päťkrát častejšia choroba a predstavuje najčastejšie ochorenie z nádorových u mužov. Súvisí to s tým, čo zapríčiňuje pľúcnu rakovinu - odborne sa tomu hovorí suchá destilácia tabakových listov, inak povedané fajčenie. Tabakový dym obsahuje zhruba asi 1200 látok, o ktorých je známe, že môžu sami o sebe spúšťať proces premeny normálnej bunky na nádorovú bunku, alebo mu môžu napomáhať. Keď človek začne fajčiť, tak karcinóm nevznikne za mesiac, ale je tam určitá doba latencie, niekoľko desaťročí. Ukáže sa to vtedy, keď prirodzene klesne imunologický dohľad organizmu, čo je v tých vyšších vekových skupinách, asi od 60. roku života. Vznikajúce nádorové bunky nie sú včas rozpoznané a zlikvidované. Čiže fajčenie, latencia niekoľko desiatok rokov, vznik choroby. Pred 30 rokmi nebolo fajčenie medzi ženami veľmi rozšírené ani akceptované. Tak ako bude stúpať počet fajčiarok, bude o niekoľko desaťročí stúpať aj výskyt rakoviny pľúc u žien.
Spomínali ste, že jedným z najvýznamnejších faktorov, ktorý spôsobuje rakovinu pľúc, je fajčenie. Aké sú ďalšie faktory, ktoré prispievajú k vysokému výskytu rakoviny v populácii - vplýva na to aj smog, ktorý dýchame?
Na tomto ochorení sa podieľa viacero faktorov. V smogu sa nachádzajú rôzne zlúčeniny, chemické látky, samozrejme menej koncentrované ako v tabakovom dyme. A pri stálej expozícii ani nie priamo tieto látky, ale následky toho prostredia môžu spôsobiť vznik ochorenia. Inhalácia smogu a následný vznik chronického zápalu priedušiek je predispozičný moment aj pre vznik pľúcnej rakoviny. Samozrejme, nie každý, kto má chronický zápal priedušiek, ochorie na rakovinu. Na vznik karcinómu pľúc pôsobia aj zápalové ochorenia, ktoré sa v minulosti hojili jazvovitými procesmi. Práve tieto väčšie zmeny v pľúcnom tkanive môžu byť príčinou nekontrolovateľného rastu nádorových buniek.
Nemôžeme veľmi ovplyvniť to, aký vzduch dýchame, ale rozhodnutie, či jednotlivec fajčí, alebo nie, závisí iba od neho. Keď sa človek rozhodne, že s týmto zlozvykom skoncuje, ako dlho v organizme zostávajú látky, ktoré sa podieľajú na vzniku rakoviny?
Je to veľmi priaznivý moment, keď človek prestane fajčiť. Eliminuje sa moment chronického dráždenia a chronického zápalu priedušiek, ale fajčiar si počas predchádzajúceho obdobia niečo našetril. Látky z cigaretového dymu môžu spôsobiť genetické zmeny v bunkách. Človeka ešte ďalších 12 rokov potom, ako prestane fajčiť, ohrozuje vyššie riziko vzniku nádorovej choroby. Približne až po uplynutí tejto doby možno povedať, že riziko vzniku nádoru je porovnateľné s nefajčiarom.
Existujú nejaké teórie, ktoré by hovorili o tom, ako by fajčiar mohol škodlivé látky z cigaretového dymu z tela rýchlejšie odbúrať, ako napríklad určitým typom stravy alebo pohybovou aktivitou?
Ak fajčiar začne športovať a užívať vitamíny, neznamená to žiadne zlepšenie jeho prognózy, skôr naopak. Keď človek aktívne športuje, dochádza k prekrveniu pľúcneho tkaniva a nie je vylúčené, že absorpcia škodlivých látok môže byť rýchlejšia. Ak si niekto myslí, že športom eliminuje to, že fajčí, tak to nezodpovedá realite. Čo sa týka vitamínov, ktoré by mali fungovať ako antioxidačné látky, tak prebehli vo svete štúdie, z ktorých vyplynulo, že ani vitamín A, ani E, užívaný so spomínaným cieľom, nezlepšoval prognózu fajčiara, ale naopak, frekvencia nádorov bola ešte vyššia. Je to žiaľ tak, ak chce niekto zásadne ovplyvniť prognózu, tak musí prestať fajčiť. Ak sa potom začne venovať fyzickej aktivite a bude užívať vitamíny, tak to bude plus, ale u fajčiarov to nemá význam.
Prednedávnom sa v médiách objavila informácia, že fajčenie marihuany sa v oveľa väčšej miere podieľa na vzniku rakoviny pľúc ako užívanie tabakových výrobkov. Slovenskí odborníci upozorňujú, že táto droga je najmä medzi mladou generáciou rozšírená. Počuli ste o takýchto štúdiách?
Priznám sa, že nie. Marihuana je v niektorých štátoch legalizovaná pre osobné použitie v prípade niektorých ochorení ako pomocné analgetikum. U nás je jej konzumácia asi len v začiatkoch, je to taká hitová a asi skôr víkendová droga. Mladí ľudia fajčia viac dovolené cigarety, ako tie nedovolené. Problém je skôr, že deti začínajú fajčiť na základnej škole. Málokde nájdeme na spoločenskej akcii mladých ľudí, ktorí nefajčia - to sú také čierne ovce. Mladí ľudia by nemali fajčiť ani marihuanu, ani cigarety. Keď nezačnú fajčiť vôbec, nič sa im nestane, sú to normálni ľudia s väčšou šancou na zdravý život.
Niektorí fajčiari si myslia, že fajčenie ľahkých cigariet im menej škodí. Je to pravda?
Nie je, u fajčiarov vzniká návyk na nikotín, čo je svojím spôsobom nervový jed a sú receptory, ktoré ho potrebujú. Ak ho nedostanú, tak sa fajčiar z ľahkých typov cigariet snaží vydolovať všetko, čo sa dá a práve to sa považuje za jednu z príčin nárastu jedného typu rakoviny pľúc - adenokarcinómu. Ten je ťažšie terapeuticky ovplyvniteľný ako bežné typy pľúcnej rakoviny.
Okrem bežných cigariet existujú aj ručne šúľané cigarety. Ktoré sú škodlivejšie?
Ťažko povedať, ale rok 1903, kedy sa zaviedli klasické cigarety, sa považuje za dátum, kedy sa začala éra pľúcnej rakoviny. Dovtedy sa fajčili fajky, cigary a tabak sa žul. Zdá sa, že v tom čase bolo rakoviny pľúc menej.
Niektoré deti a mládež sa radi zabávajú vdychovaním héliových balónov. Môže to vplývať na poškodenie pľúc, alebo je to neškodná zábavka?
Je to látka, ktorá sa nachádza aj vo vdychovanom vzduchu, ale nie je to plyn, ktorý by pľúca potrebovali. Všetko, čo je v nadmernej koncentrácii, možno považovať za potenciálnu príčinu nejakých zápalov.
Úspešnosť liečby pri všetkých typoch onkologických ochorení závisí od toho, kedy sa diagnostikujú. Čo nás môže upozorniť, že niečo s našimi pľúcami nie je v poriadku?
Treba rozlíšiť ľudí so štandardným rizikom - nefajčiari, ktorí nie sú ani pasívni fajčiari - a osoby so zvýšeným rizikom. Nefajčiari by mali spozornieť, keď sa začnú ukazovať niektoré príznaky zo strany dýchacieho systému, ako napríklad kašeľ, ktorý nereaguje na liečbu, bolesť na hrudníku, chudnutie a teploty. Nehovorím, že toto všetko znamená, že má človek rakovinu, ale keď tieto príznaky pretrvávajú po štandardnej liečbe, tak treba hľadať príčiny. U ľudí s vysokým rizikom - aktívnych fajčiarov - akýkoľvek z týchto príznakov predstavuje emergentné riziko. Ak sa u fajčiara zmení kvalita kašľa alebo je dlhodobý, prípadne sa v hlienoch objaví krv, treba okamžite vyhľadať lekára. U ľudí s vysokým rizikom by sa už mal angažovať aj pľúcny lekár, ale toto sa nedeje. Vo väčšine prípadov prichádzajú pacienti už v pokročilých štádiách, alebo s metastázami. V súčasnosti je asi iba 30 percent ľudí diagnostikovaných vo včasných štádiách.
Vysvetlili ste, že vo včasnom štádiu prichádza ani nie jedna tretina pacientov. Aká je šanca na vyliečenie, keď sa ochorenie zachytí v prvom štádiu, a naopak v poslednom?
V prvom štádiu šancu na dlhodobé prežitie a vyliečenie má asi 70 percent pacientov. V onkológii sa za dlhodobé prežívanie považuje obdobie piatich rokov. Ak sa dovtedy choroba nevráti, hovoríme o vyliečení. V štvrtom štádiu prežívame menej ako päť percent chorých. Tu už môžme pacientom iba ovplyvniť príznaky choroby, o vyliečení sa veľmi nedá hovoriť.
Rakovina sa lieči chirurgicky, rádioterapiou alebo chemoterapiou. Ktorá liečba sa najčastejšie používa pri pľúcnom karcinóme?
U tohto typu rakoviny je optimálna kombinovaná liečba. Aj pri tých včasných štádiách sa podáva pooperačná chemoterapia. Tento typ liečby je schopný znížiť pravdepodobnosť recidívy. Keď nie je možná chirurgická liečba, tak sa používa ožarovanie, v prípade potreby sa kombinuje s chemoterapiou.
Aká časť pľúc sa môže pacientovi odoperovať, aby mohol naďalej žiť? Môže žiť človek aj s jednými pľúcami?
Áno, máme dvoje pľúca. Keď má pacient v poriadku ostatné orgány, tak možno odstrániť celé pravé alebo ľavé pľúca. Samozrejme, že sa to prejaví na výkonnosti pacienta.
Jedným z problémov pri liečbe rakoviny je hrozba recidívy. Existujú štatistiky, ktoré by hovorili u koľkých pacientov s rakovinou pľúc dochádza k recidíve a asi po akej dobe?
Recidíva je častá u pľúcnych nádorov. Zo všetkých pacientov prežíva viac ako päť rokov asi 20 percent ľudí. Čím vyššie štádium, aj keď úspešne liečené, tým väčšie riziko recidívy. Tá môže byť včasná alebo neskorá. Z tých pokročilejších štádií recidivuje asi 50 percent pacientov.
Myslíte si, že sa kampane proti fajčeniu už začínajú nejako reálne odrážať v myslení Slovákov?
Treba odlíšiť medicínsku prevenciu a celospoločenské programy. V poslednom období sa urobilo niekoľko pokrokov v povedomí, pripravujú sa antifajčiarske zákony. Ľudia vedia, že im fajčenie škodí, ale nie všetci s ním prestávajú. Keď si to ľudia začnú uvedomovať, tak klesne aj výskyt rakoviny pľúc. Napríklad Spojené štáty americké sú v tomto smere až trochu hysterické - ten, kto fajčí, je akoby menejcenný človek. Ten trend je dobrý, fajčenie tu nie je všeobecne tolerovaný návyk a myslím si, že keby sa cigarety nedali napríklad kúpiť v potravinách ako spotrebný tovar, tak by si ľudia viac uvedomili ich nebezpečnosť.
Autor článku: TASR