Asi od obdobia produktívneho veku 30 – 33 rokov klesá nielen naša telesná, ale aj duševná výkonnosť približne o 0,8 – 0,9 percenta ročne. Zároveň však viac-menej od toho istého veku stúpa výskyt ochorení na rakovinu.
Súvislosť medzi oboma javmi – starnutím a rakovinou je zrejmá. Čím vyšší vek, tým väčší aj výskyt tohto ochorenia. Prečo je to tak? Predpokladá sa, že niektoré škodlivé chemické látky, karcinogény, ktoré môžu vyvolať nádorové ochorenie sa do tela človeka dostávajú najčastejšie jedlom a nápojmi. V tele sa tieto látky menia na iné, ktoré sú rozpustné vo vode. Väčšinu z nich náš organizmus odstráni prirodzenou cestou – v moči alebo stolici. Avšak tie, ktoré v tele zotrvali, môžu cez bunkovú membránu preniknúť až k jej jadru. Tam sa môžu naviazať na DNA bunky a premeniť bunku na rakovinovú. Tento dej je považovaný za nezvratný a je vlastne začiatkom vzniku nádorového ochorenia.
Časovaná bomba?
Organizmy ľudí i zvierat však majú naporúdzi celý rad obranných mechanizmov, ktoré môžu takému dianiu zabrániť. Škodlivá látka sa môže z organizmu vylúčiť ešte prv, ako sa dostane k jadru bunky, poškodenú DNA môžu isté enzýmy „vyrezať“ a nahradiť ju novou, nepoškodenou. Napokon už premenenú nádorovú bunku môžu „rozpoznať“ a zničiť imunologicky aktívne obranné bunky vlastného tela. Prítomnosť „pozmenenej“ bunky však ešte stále nemusí znamenať pre organizmus bezprostrednú hrozbu. Takáto bunka môže v tele zotrvať aj viac rokov, avšak jej zhubný účinok sa nemusí vôbec prejaviť - odpočíva a nijako neruší zdravý, normálny chod organizmu. Ak však dôjde k nejakému inému deju, „premenená“ bunka sa zrazu akoby zobudí a začne sa prudko deliť. Jej potomstvom sú však už rakovinové bunky, ktoré sa rýchlo množia a môžu zničiť celý organizmus.
Nesmrteľné „premenené “ bunky
Zatiaľ čo normálne bunky tela prežívajú istý čas, no potom degenerujú a odumierajú, „premenené“ rakovinové bunky môžu prežívať v tele bezo zmien a sú akoby nesmrteľné. V tom je rozdiel medzi normálnou – smrteľnou a rakovinovou – bez obmedzení sa množiacou bunkou. Ale ako a prečo dochádza k prebudeniu odpočívajúcej „premenenej“ bunky? I keď o tom ešte stále veľa nevieme, vedci sa domnievajú, že istú úlohu môže hrať napríklad stres. Príčiny sú rôzne – smrť blízkeho človeka, prívod iných, nenáležitých látok do organizmu, či dokonca vplyv iných, „neškodných chorôb, úrazu či stáleho dráždenia tela na istom mieste, ale aj zníženie imunologickej odolnosti či narušenie hormonálnej rovnováhy organizmu. Zdá sa, že ľudské telo ma naporúdzi aj iné obranné mechanizmy. Sú známe prípady chorých s jednoznačne diagnostikovanou nádorovou chorobou, ktorí však neboli liečení, no napriek tomu po čase akoby zázračne vyzdraveli. Aj dnešná lekárska veda pozná množstvo liekov, ktoré môžu účinne predĺžiť život.
Vek ako rizikový faktor
Vráťme sa však k pôvodnej otázke, prečo vo vyššom veku, v starobe, ochorie na rakovinu viac osôb, ako v mladom veku? V našom životnom prostredí sa nachádza množstvo škodlivých látok. Zo štatistického hľadiska možno povedať, že čím dlhšie človek žije, tým dlhší čas je vystavený ich pôsobeniu. Znamená to, že 60-ročný človek bol počas života vystavený pôsobeniu trikrát vyššieho množstva škodlivín, ako dvadsaťročný. Preto môže byť možnosť vzniku choroby u staršieho človeka vyššia ako u mladíka. Navyše i čas medzi „nakazením“ sa rakovinou a prepuknutím ochorenia je veľmi dlhý: kým u staršieho „má čas“ prejaviť sa, mladý organizmus ešte nemusel dosiahnuť štádium prepuknutia nemoci. To sa prirodzene prejaví väčším počtom ochorení na rakovinu vo vyššom veku. Zistilo sa i to, že obsah škodlivého kadmia, ktoré sa nám dostáva do tela zvonka, ale len veľmi pomaly sa z neho vylučuje, s vekom priamo úmerne narastá. Tento vzťah je natoľko presný, že podľa obsahu kadmia v tele možno pomerne presne odhadnúť vek konkrétneho organizmu.
Starnutím k rakovine?
Nie je vylúčené ani to, že procesy starnutia priamo vytvárajú v tele zlúčeniny, ktoré v ňom môžu vyvolať rakovinu. Počas jedného z typických procesov starnutia, tzv. peroxidácie tukových látok, sa vytvára malóndialdehyd. Ukázalo sa, že táto látka urýchľuje starnutie, ale zároveň môže navodiť aj proces mutácie buniek. Pretože väčšina mutagénnych látok môže zároveň vyvolať i nádorovú chorobu, je naporúdzi predpoklad, že produkt starnutia – malóndialdehyd, môže vyvolať aj rakovinu. Opäť tu teda máme súvislosť dvoch prepojených dejov: v procese starnutia vzniká malóndialdehyd, ktorý nielen urýchľuje starnutie, ale aj vytváranie ďalšieho množstva tejto látky. Tá však zároveň zvyšuje i pravdepodobnosť vzniku rakoviny. Čím viac telo starne, tým viac tejto látky vytvára a tým vyššia je pravdepodobnosť, že v ňom rakovinu naozaj vyvolá.
Mladí sú odolnejší
Avšak aj rýdzo štatistický prístup môže odhaliť rad súvislostí medzi oboma dejmi. Rozsiahla štatistická štúdia fajčiarov (1 078 000 osôb sledovaných až 17 rokov) priamo ukázala súvislosť: čím viac človek fajčí, tým kratšie žije, ale zároveň tým vyššia je i pravdepodobnosť, že v jeho tele vznikne nádorové ochorenie. Otázku, prečo vo vyššom veku dochádza častejšie k vzniku nádorových ochorení, môžeme i pozmeniť: Sú mladí ľudia odolnejší proti rakovine? Zdá sa, že je tomu naozaj tak. V rámci experimentu vedci vpravili do žalúdka pokusných zvierat silne protirakovinotvornú látku DMBA. Zvieratá každý týždeň po celý rok podrobovali vyšetreniam a zisťovali, či sa u nich objavia tumory. Zistili zarážajúcu skutočnosť. U mladých zvierat sa našlo viac tumorov, ako u starých! Ale kým u mladých zvierat sa väčšina tumorov „sama od seba“ po čase stratila, v tele sta starých zvierat pretrvávali a narastali postupne ďalej. Zdá sa, že i tento pokus potvrdzuje názor, že mladé zvieratá sú citlivejšie na pôsobenie rakovinotvorných látok, ale účinné obranné sústavy v tele ich chránia pred zhubnými následkami navodenej choroby. Podľa tohto názoru by teda príčinou vyššieho výskytu rakoviny vo vyššom veku mohla byť znížená účinnosť ochranných sústav organizmu v starobe.
Autor článku: Gabriel Hocman