V dôsledku laktačnej psychózy, ktorá najčastejšie prepukne po pôrode, môžu niektoré ženy ublížiť, alebo sa vzdať svojho novonarodeného dieťaťa bez toho, aby si to uvedomovali. "Správanie takejto ženy je nepredvídateľné. Laktačná psychóza sa najčastejšie prejavuje poruchami vedomia, zmätenosťou, dezorientáciou, poruchami citov, myslenia aj konania. Veľmi často býva prítomný aj hlboký smútok, ktorý nemá celkom jasný obsah, akási úzkosť," vysvetlil pre TASR psychológ psychoterapeut Ľudovít Dobšovič.
Vznik a pôvod laktačnej psychózy nie je úplne objasnený a niektorí odborníci hovoria aj o vrodenej predispozícii ženy. "Tehotenstvo a aj pôrod sú pre ženu veľkou záťažou, pretože sa jej organizmus musí vyrovnať s obrovskými hormonálnymi zmenami a aj fyzickou záťažou spojenou s donosením dieťaťa. Následne aj s fyzickou námahou, ktorá pôrod sprevádza," zhodnotil Dobšovič. Nie každá žena sa však zbaví dieťaťa po pôrode v dôsledku laktačnej alebo popôrodnej psychózy. Treba starostlivo posúdiť a porozumieť psychiku ženy, ktorá odloží alebo usmrtí svoje dieťa. Psychológ upozorňuje, že rozdiel je v zodpovednosti za svoje konanie. "V prípade popôrodnej psychózy možno uvažovať o neschopnosti plne a zodpovedne posúdiť dôsledky svojho správania. Je však rozhodne iné konanie, kde motívom je snaha zbaviť sa zodpovednosti ako dôsledok nezrelej osobnosti ženy, ktorá sa chce zbaviť ťarchy takýmto činom," skonštatoval Dobšovič.
V takýchto prípadoch môže byť motívom žien strach. A to nielen v prípade popôrodnej psychózy, ale aj v prípade "zbavenia" sa nepohodlnej ťarchy, ktorou môže podľa psychológa pre nezodpovednú a nezrelú ženu dieťa byť. "Pochopiteľne, že ide o rozdielny strach a aj rozdielnu schopnosť vyrovnať sa s nimi," vysvetlil Dobšovič. V prípade psychózy žena nie je schopná bez pomoci situáciu zvládnuť, ani posúdiť svoje konanie. Strach je podľa psychológa silnejší a bez pomoci nekontrolovateľný, prichádza z vnútra ženy. V prípade, že je konanie ženy vedomé, je schopná posúdiť a zvážiť aj svoj strach. Takisto je schopná znášať dôsledky svojho konania. Sú však aj prípady, kedy si žena svoje konanie rozmyslí a snaží sa svoje dieťa zachrániť. "V takomto prípade by som nehovoril o popôrodnej psychóze. U ženy víťazí príroda a normálny silný materinský pud a láska k dieťaťu. Prvotný strach a dezorganizácia osobnosti spojená s obavami, ako bude ďalej žiť, či to zvládne a podobne, postupne odznie," spresnil Dobšovič.
Niektoré ženy sa po určitom čase rozhodnú, že chcú dieťa späť. Podľa psychológa to môže byť dôsledkom postupného dozrievania ženy a uvedomovaním si svojho konania. "Opätovne by som povedal, že víťazí materinský pud a láska k dieťaťu. Samozrejme, nemalý podiel majú aj pocity viny a individuálna a spoločenská morálka. No a v neposlednom rade aj tlak na svedomie ženy - matky," skonštatoval na záver Dobšovič.
Autor článku: TASR