Slováci pracujúci v zahraničí, kde si platia aj zdravotné poistenie, môžu o poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku požiadať vyplneným formulárom E 106 a to aj vrátane preventívnych prehliadok. Slovenská zdravotná poisťovňa si potom náklady vynaložené na poskytnutie zdravotnej starostlivosti môže vyfakturovať v poisťovni, kde si poistenec platí poistku. V takomto prípade nepotrebuje ani Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP).
Ten mu naopak poslúži najmä počas pobytu v iných členských štátoch Európskej únie, ako aj v Nórsku, Lichtenštajnsku, na Islande a v Švajčiarsku. EPZP totiž garantuje prístup k potrebnej zdravotnej starostlivosti v spomínaných krajinách. „Ide o potrebnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú u zmluvných lekárov napojených na verejný systém v členskom štáte EÚ v takom rozsahu, aby sa poistenec nemusel vracať na územie Slovenskej republiky skôr ako pôvodne zamýšľal,“ vysvetlila pre TASR hovorkyňa ZP Dôvera Andrea Devánová. Nesmie však ísť o zdravotnú starostlivosť, za ktorou by slovenský poistenec zámerne vycestoval do členského štátu EÚ.
„Na základe EPZP bude občanovi EÚ poskytnutá zdravotná starostlivosť v členskom štáte EÚ. Zdravotná poisťovňa v danom štáte si následne túto poskytnutú zdravotnú starostlivosť vyfakturuje u zdravotnej poisťovne ošetreného občana v jeho krajine,“ vysvetlila hovorkyňa ZP Union Nina Zelníková. Ak existuje v danej krajine za zdravotnú starostlivosť spoluúčasť, platí ju slovenský poistenec v hotovosti a v rovnakej výške. V prípade, že sa zdravotná starostlivosť v danom štáte neuhrádza z verejného systému, poistenec hradí všetky náklady sám. Rovnaké pravidlá platia aj pre cudzincov s EPZP ošetrených na Slovensku. „Poskytovateľ nám zašle faktúru s potrebnými dokladmi, my mu ju uhradíme a cez styčný orgán, ktorým je v Slovenskej republike ÚDZS, na základe Nariadení EÚ požiadame poisťovňu dotyčného poistenca o refundáciu – úhradu. To znamená, že v prípade vykázania zdravotnej starostlivosti na základe EPZP revízny lekár posúdi, či išlo o potrebnú zdravotnú starostlivosť,“ objasnila Devánová. Ak ide teda o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, nemal by cudzinec s EPZP za výkon platiť.
Niektorí poskytovatelia však môžu situáciu zneužiť. Podľa výkonného riaditeľa Združenia zdravotných poisťovní Eduarda Kováča nie je takýchto prípadov veľa. „To, čo je hradené zo zdravotného poistenia zo zákona, to sa aj uhradí. Nevyhnutná neodkladaná bez debaty, ale otázkou je, čo je potrebná (zdravotná starostlivosť),“ skonštatoval. Tá nie je podľa jeho slov presne definovaná a posudzuje ju samotný lekár. „Táto situácia nie je špecifikovaná v legislatíve, ale optimálne sa to celkom ani nedá,“ uviedol Kováč.
Autor článku: TASR