Prvý krát bola látka predstavená v novembri minulého roku českými laboratóriami. Ing. Jiří Labský, CSc., jeden z autorov patentu, spoločne s riaditeľom Ústavu makromolekulárnej chémie Akadémie vied Českej republiky, v.v.i. RNDr. Františkom Rypáčkom, CSc. a zástupcami firmy Wake vyvinuli nový unikátny zdravotnícky prostriedok Hemagel určený na hojenie aj veľmi rozsiahlych poranení a poškodení kože.
Hema - polymérny nosič v kombinácii s ďalšou účinnou látkou, ktorá je pôvodným českým patentom vzniknutým na pôde ústavu - dokáže veľmi účinne viazať voľné kyslíkové radikály v rane. Tým výrazne urýchľuje hojenie, znižuje bolestivosť a potlačuje vznik chrást a jaziev. Hemagel je účinný i na inak veľmi ťažko liečiteľné poškodenia kože ako sú preležaniny alebo tzv. diabetická noha. „Unikátnosť nášho objavu spočíva v tom, že sa nám podarilo do štruktúry polyméru zabudovať účinné lapače voľných kyslíkových radikálov," povedal vtedy Ing. Jiří Labský, CSc., ktorý bol jedným z dvoch pracovníkov ústavu podpísaných pod patentom. Jiří Labský pracoval tridsať rokov v oddelení kontaktných šošoviek, kde sa zaoberal práve pokusmi o naviazanie lapačov voľných kyslíkových radikálov do polymérnych štruktúr. Chemicky tieto lapače patria do skupiny stéricky tienených amínov a masovo sa používajú napr. v gumárenskom priemysle.
Pri jednom z výskumov sme sa zaoberali chemickými procesmi v oku, ktoré je popálené intenzívnym UV žiarením. Namerali sme pritom veľké koncentrácie práve voľných kyslíkových radikálov. Skúsili sme vytvoriť kontaktnú šošovku, ktorá obsahovala lapače týchto radikálov. A ona dokázala oko veľmi rýchle vyliečiť," pokračoval Jiří Labský. Odtiaľ bol iba krok k použitiu novej účinnej látky i na iné druhy poranení. Voľné kyslíkové radikály totiž masívne vznikajú všade tam, kde je poškodený organizmus a kde prebieha zápalový proces. Látka, do ktorej tím Ústavu makromolekulárnej chémie stéricky tienené amíny zabudoval, je poly(2-hydroxyethylmetakrylát) - rovnaký polymér, ktorý stojí za vznikom mäkkých kontaktných šošoviek. Objav Hemagelu tak naviazal na prácu zakladateľa Ústavu makromolekulárnej chémie, ktorým bol v päťdesiatych rokoch profesor Otto Wichterle.
Použitie polymérneho gélu má hneď niekoľko výhod. Polymérna matrica je tvorená veľkými makromolekulami, ktoré sú navzájom prepojené do siete. To zabraňuje prieniku týchto molekúl cez kožu do tela, takže zostávajú stále na povrchu rany. Umožňujú tak aktívnej látke sústavne pôsobiť. Gél navyše obsahuje veľké množstvo vody a zaisťuje tak v rane tzv. „mokré hojenie", ktoré ďalej napomáha liečbe. V roku 1997 bol vynálezu udelený český patent, cesta k voľne dostupnému prostriedku ale zďaleka ešte nekončila. Prevod laboratórne získaných výsledkov do prevádzkovej podoby, ktorú je možné vyrábať vo veľkých objemoch, bol veľmi zložitý. Výroba Hemagelu je i dnes veľmi náročná a drahá.
Držiteľom patentu v štátoch Európskej únie, Spojených štátoch amerických, Japonsku a Kanade je Ústav makromolekulárnej chémie AV ČR, v.v.i. , ktorý na základe zmluvného vzťahu poskytuje výrobné práva spoločnosti Wake spol. s r.o. „Na ďalšom výskume polymérov pre zdravotnícke účely pracujeme aj teraz a pevne verím, že Hemagel je len prvým v rade našich spoločných projektov", doplnil RNDr. František Rypáček, CSc., riaditeľ Ústavu makromolekulárnej chémie. „Účinná látka Hemagelu bola klinicky testovaná v troch českých nemocniciach. Výsledky potvrdzujú, že Hemagel je vysoko účinný prakticky na všetky druhy rán a poranení kože - od odrenín a rezných rán, cez popáleniny až po veľmi ťažko hojiteľné vredy predkolenia a preležaniny," povedal vtedy Miroslav Vlk, konateľ firmy Wake spol. s r.o., ktorá Hemagel vyrába. Behom testovania firma zistila, že Hemagel pomáha aj v takých prípadoch, kde to nikto nečakal. „Aj keď Hemagel nie je antivirotikum, dokáže zahojiť i herpes. Rovnako prekvapujúce boli jeho účinky na prejavy lupienky," pokračoval Miroslav Vlk. Hemagel voľne dostať vo väčšine lekární.
Tím vynálezcov
Ing. Jiří Labský, CSc. (*1936) je autorom viac než 100 publikácií v medzinárodných časopisoch a 55 patentov. V roku 2002 získal spolu s MUDr. Karlom Smetanom, DrSc. prestížne ocenenie Česká hlava. Pre vývoj Hemagelu bola zásadná jeho myšlienka zabudovať do niektorých z polymérov, u ktorých je overená dobrá tolerancia ľudským organizmom, stéricky tienené amíny, „lapače radikálov". Pre tento svoj nápad našiel aj možné spôsoby realizácie.
Ing. Jiří Vacík, CSc. (*1938) pôsobil v 90. rokoch ako vedúci Oddelenia hydrogelov pre lekársku a technickú prax Ústavu makromolekulárnej chémie AV ČR a riadil tím venujúci sa vývoju Hemagelu. Za viac než 40 rokov strávených vedeckou činnosťou v ÚMCH publikoval 58 odborných článkov a je autorom 47 patentových prihlášok.
MUDr. Pavel Hošek (*1948) pracoval ako praktický lekár. Počas výskumu sa podieľal hlavne na praktickom testovaní gélu.
Ústav makromolekulárnej chémie AV ČR bol založený v roku 1959 ako súčasť Akadémie vied a jeho prvým riaditeľom bol profesor Otto Wichterle. Ten je na celom svete známy ako vynálezca mäkkých kontaktných a intraokulárnych šošoviek. V posledných rokoch sa ÚMCH zameriava na trojicu hlavných oblastí: výskum biomakromolekulárnych systémov, skúmanie dynamiky a samoorganizácie molekulárnych a nadmolekulárnych polymérnych útvarov a na problematiku prípravy, charakterizácie a využitia nových polymérov s riadenou štruktúrou a vlastnosťami.
Autor článku: Pavel Kočiš, mediálny zástupca