Depresia - keď smútok vyhráva

Depresia - keď smútok vyhráva
Zdroj: bigstockphoto.com

Depresia! Aké sprofanované slovo. Hovorí sa o nej v súvislosti s počasím, s nesplnenými očakávaniami, s únavou, alebo s obyčajnou hádkou. Tá skutočná je však niečo úplne iné.

Je to choroba, ktorá ničí život človeka v tých najširších súvislostiach, nezriedka býva spojená aj s telesnými problémami, preto sa nazýva tiež ochorením duše aj tela...

Niečo z histórie

Depresii sa v minulosti hovorilo melanchólia. Starí Gréci ju považovali za poruchu nálady a príčinu videli v nahromadení čiernej žlče v organizme. Z gréčtiny pochádza aj výraz melanchólia, ktorá je odvodená od slov melas (čierny) a chlóe (žlč). Americký prozaik Mark Twain popísal pocity hlbokého zúfalstva takto: „Ľudský duch je v takom období unavený a utrápený a nikto nevie prečo. Minulosť vyzerá ako búrkou bičovaná pustatina, život je márnosť a budúcnosť len cestou k smrti...“ Filmový komik Jim Carrey popísal svoju depresiu slovami: „Je to ako nižší stupeň životnej beznádeje, kedy nedostávate žiadne odpovede. Napriek tomu však dokážete žiť a smiať sa v práci.“ Prelomom vo vnímaní podstaty depresie a duševných chorôb boli práce Sigmunda Freuda, ktorý vyzdvihol spoločné znaky smútku a depresie – najmä zúfalý pocit straty a nezáujem o okolitý svet.

Objavu antidepresív pomohla náhoda

Ďalším prelomom v dejinách depresie bol objav prvého lieku s antidepresívnymi účinkami. V polovici 50. rokov minulého storočia sa švajčiarsky lekár Roland Kuhn pokúšal nájsť liek, ktorý by pomohol zmierniť psychotické prejavy u pacientov a objavil Imipramin. Tento liek síce nedokázal utíšiť psychotikov, no u depresívnych pacientov zmierňoval príznaky a zlepšoval náladu. Objav liekov potlačujúcich depresiu otvoril dvere dokorán novým poznatkom. Pacienti, ktorí sa pomocou nich vyliečili, dokázali popísať svoje pocity a hľadať ich príčinu.

Zaradiť depresiu medzi duševné poruchy trvalo pomerne dlho a dodnes existujú otázky, na ktoré lekári nedokážu odpovedať. Najväčším tajomstvom je presné určenie jej príčiny. Príčiny vzniku depresie Dodnes nie sú známe -  poznáme len biologické procesy v mozgu a faktory, ktoré sa môžu na vzniku depresie podieľať.

Patrí medzi ne:

  • genetická výbava (u osôb, ktorých príbuzní trpia depresiami, je zvýšené riziko ochorenia)
  • zlomová udalosť (úmrtie blízkeho človeka, rozvod, strata zamestnania, odchod do dôchodku, ťažká choroba a pod.)
  • dlhodobý stres
  • typ osobnosti (vyššie riziko ochorenia sa vyskytuje u precitlivelých a úzkostlivých ľudí)
  • výchova v rodine (neprimerané nároky a opakovaná kritika  najbližších)
  • pohlavné zneužívanie v detstve
  • alkohol, niektoré lieky a drogy

Vystresovaná princezná

Je neverejným tajomstvom, že depresiou trpí japonská princezná Masako. Podľa všetkého súvisia jej psychické problémy so stresom vyplývajúcim zo života v cisárskej rodine. Bola tiež pod veľkým tlakom, aby priviedla na svet mužského potomka. Tlak sa do istej miery zmiernil v septembri, keď princezná Kiko, manželka Naruhitovho mladšieho brata, porodila mužského následníka trónu, čím predišla nástupníckej kríze.

Typy depresií

Podľa rozsahu poruchy možno depresie rozdeliť na ľahké, stredne ťažké a ťažké. Ľahká depresia je charakteristická poklesom nálady, ale chorý je väčšinou schopný s určitým premáhaním zúčastniť sa bežných denných aktivít. Pri stredne ťažkej depresii má pacient väčšie problémy s bežnou činnosťou, pre ťažšie formy depresie sú typické beznádej, hlboký pokles sebadôvery, poruchy spánku, samovražedné myšlienky. Najťažší stupeň sa prejavuje absolútnou beznádejou a túžbou skoncovať so životom, odmietaním jedla, úplnou stratou záujmu o okolie a pohybovou strnulosťou.

Hovorca generácie X - Kurt Cobain

Väčšinu svojho života bojoval Kurt s depresiami, chronickou bronchitídou a vážnymi problémami žalúdka. Roky sa snažil bolesti prekonávať, ale ani lekári ich príčinu nikdy nezistili. Keďže lieky nepomáhali, naordinoval si heroín. Dlho užíval drogy iba sporadicky, ale napokon im úplne prepadol. Cobain zomrel 5. apríla 1994. To, či išlo o samovraždu alebo vraždu, zostane navždy záhadou. Oficiálna verzia jeho smrti však hovorí o tom, že sa zabil sám.

Príznaky depresie

Mnohí odborníci sa zhodujú, že depresiu je niekedy ťažké rozoznať možno aj preto, že nie každý človek trpiaci depresiou sa okoliu javí ako smutný. Mnohokrát sa problémy takto chorého človeka odohrávajú len v jeho mysli, ak však trvá depresia dlhý čas, je veľmi ťažké jej príznaky pred okolím ukrývať. Mnohí depresívni ľudia preto prestávajú s okolím komunikovať, uzatvárajú sa do seba, neberú telefón, odmietajú stretnutia. Preto je dôležité poznať všetky potenciálne príznaky, ktoré sa môžu u blízkych vyskytnúť, a ktoré signalizujú, že treba vyhľadať odbornú pomoc.

Medzi časté príznaky patrí:

  • strata záujmu o okolitý svet, o rodinu, priateľov, prácu, koníčky
  • bezdôvodné zúfalstvo, beznádej, strata sebadôvery, pocity zbytočnosti, smútku, bezmocnosť, plačlivosť, pocity viny
  • nechuť vykonávať tie najjednoduchšie činnosti, nezáujem o vlastný zovňajšok
  • vyčerpanosť až chorobná únava
  • znížená alebo naopak zvýšená chuť do jedla
  • nespavosť alebo naopak nadmerné množstvo spánku
  • nezáujem o sex
  • bolesti hlavy, chrbta, zažívacie ťažkosti, závrate, búšenie srdca
  • samovražedné myšlienky

Ďalšie druhy depresívnych porúch

Veľmi častou depresiou býva tzv. postnatálna depresia, ktorá postihuje matky po narodení dieťaťa, alebo sezónna depresia, ktorá sa objavuje u ľudí počas zimných mesiacov. Uvedené typy ochorenia majú len jednu fázu a to depresívnu, preto sa volajú tiež unipolárne. Duševná porucha, ktorá sa prejavuje dvoma rozdielnymi fázami, sa nazýva bipolárnou poruchou afektivity, podľa staršej terminológie maniodepresívnou psychózou.

Šialený maliar

Jedným z najznámejších ľudí, ktorí trpeli ťažkou maniodepresívnou psychózou, bol maliar Vincent van  Gogh. Jeho prvú duševnú krízu spôsobila neopätovaná láska. O niekoľko rokov neskôr sa v láske sklamal znova. Ostal sám a rozhodol sa navštíviť kolegu Arlesa Gaugina. Došlo medzi nimi k sporu a v jeden večer vychrstol van Gogh Gauguinovi do tváre pohár absintu a vrhol sa na neho s britvou. Ešte v tú noc si ňou odrezal časť ušnice, ktorú potom zabalenú v papieri odniesol do verejného domu, aby ju odovzdali istej prostitútke. Na druhý deň ráno ho našli zakrvácaného a v záchvate šialenstva musel byť izolovaný. Nasledujúci rok prežil v ústave pre duševne chorých a v roku 1890 spáchal samovraždu.

Maniodepresívna psychóza

Prejavuje sa dvoma rozdielnymi fázami. V depresívnej fáze trpí pacient príznakmi, ktoré sú popísané v časti „príznaky depresie“. V manickej fáze prežíva pacient radostnú náladu charakteristickú eufóriou, hyperaktivitou, nepokojom, nespavosťou, potrebou komunikovať, neschopnosťou sústrediť sa na konkrétne veci, nerozumnými rozhodnutiami, zvýšeným záujmom o sex, ale aj prudkým agresívnym správaním.

Bipolárna afektívna porucha postihla spisovateľov Charlesa Dickensa, Virginiu Woolfovú a Ernesta Hamingwaya, skladateľov Sergeja Vasilijeviča Rachmaninova a Gustava Mahlera. Príkladom úspešného štátnika, ktorý zápasil s maniodepresívnou psychózou, bol Winston Churchil. Manickou depresiou trpí aj Ted Turner.

Nezabudnuteľný doktor Štrosmajer

Maniodepresívna psychóza poznačila aj život obľúbeného českého herca Miloša Kopeckého. Jeho detstvo nebolo šťastné. O matku prišiel v koncentračnom tábore, kde bol sám sedem mesiacov väznený. Jeho prvá dcéra spáchala pred dovŕšením šestnásteho roku života samovraždu. Kopeckého depresia sa prehlbovala, ale divadla sa napriek tomu nevzdal. Zomrel vo februári 1996 na fyzické a psychické vyčerpanie.

Optimálna liečba

Kombinuje farmakoterapiu a psychoterapiu. V súčasnosti sú lieky používané k liečbe depresie veľmi účinné a bezpečné. Je dôležité vedieť, že ich liečebný účinok sa zjaví dva až tri týždne po začatí užívania. Je možné, že v priebehu ochorenia treba upraviť dávkovanie podľa stavu pacienta. Pacient by sa mal snažiť o dodržiavanie liečby najmä v prvých dňoch, keď sa môžu zjaviť niektoré nežiaduce účinky ako nutkanie na zvracanie, sucho v ústach a úzkosť, ktoré však väčšinou vymiznú v priebehu prvého týždňa užívania lieku.

Depresia a vzťahy

Depresia je choroba, ktorá poznačuje nielen postihnutého človeka, ale aj pracovné, priateľské a partnerské vzťahy. Problém medzi depresívnym človekom a jeho partnerom sa objavuje oveľa skôr, ako je diagnostikovaná príčina zmeneného správania. Odmietanie partnera, nezáujem o intímny život, nezáujem o dianie v rodine a neadekvátne reakcie vedú veľakrát k uzáveru, že depresívny človek stratil záujem o najbližších. Okolie si málokedy uvedomuje, že zmena správania súvisí s hlbokou duševnou poruchou, ktorú treba liečiť. Ochorenie tiež spôsobuje, že sa človek nedokáže sústrediť a správne rozhodovať, preto nezriedka prichádza aj o zamestnanie.

Úloha rodiny a blízkych

Veľmi dôležitou súčasťou liečby je opora zo strany najbližších. Depresívny človek väčšinou verbálne odmieta akúkoľvek odbornú pomoc, preto by ju mala zabezpečiť práve rodina. Treba si uvedomiť, že len veľmi ľahké formy depresie môže chorý prekonať sám. Pri ťažšej forme je vždy potrebné vyhľadať pomoc psychológa, lekára, alebo psychiatra. Štatistiky sú totiž neúprosné – každý siedmy človek trpiaci depresiou spácha samovraždu. Nepodceňujte preto signály, ktoré chorý vysiela svojmu okoliu. Je to vlastne prosba o pomoc.

Autor článku: Mária Lazárová

Dátum zverejnenia: