Zlý pán hlad

Zlý pán hlad
Zdroj: bigstockphoto.com

Obezita je viac ako len porucha jedenia, je to životný štýl. Je to komplexná reakcia jedinca na prostredie a vzťahy, v ktorých žije.

Obezita je aj spôsob prekonávania negatívnych emocionálnych stavov, vzťahových problémov. Niekedy možno závislosť na jedle. Alebo ospravedlnenie vlastných zlyhaní, nástroj k trestaniu samého seba...

Obezita je aj spoločenský fenomén, dôsledok nekontrolovaného vplyvu reklamy a konzumného spôsobu života.

Problém obezity je naliehavý a u detí ešte naliehavejší z mnohých dôvodov:

  • obezita sa negatívne prejavuje nielen na psychike dieťaťa, ale aj na jeho fyzickom zdraví
  • čím skôr obezitu u dieťaťa zastavíme, tým viac narastá šanca, že nebude obézne aj v dospelosti
  • v rannom veku sa utvárajú stravovacie návyky, ktorých odstraňovanie je v dospelosti veľmi náročné
  • počet tukových buniek vytvorených v ranom detstve je definitívny pre celý život, neskôr sa mení už len ich veľkosť
  • fixovanie psychických mechanizmov v detstve je rozhodujúce pre celý nasledujúci život človeka
  • zvyšujú sa aj ekonomické náklady spojené s liečbou ochorení súvisiacich s obezitou v dospelosti

Pôvod obezity je ďaleko zložitejší, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Do hry vstupuje viacero navzájom sa ovplyvňujúcich faktorov. Odborníci tento jav nazývajú multifaktoriálna podmienenosť. Nie je rozhodujúca jedna príčina, ale spleť vzájomne pôsobiacich  okolností.

Nástrahy genetiky

Štatistiky ukazujú, že dieťa, ktoré má jedného rodiča obézneho, stane sa obéznym s pravdepodobnosťou asi 40 %. Ak sú obézni obaja rodičia, pravdepodobnosť stúpne až na 70 %. V prípade, že obaja rodičia majú normálnu hmotnosť, hrozí riziko obezity ich deťom len v 14 %. Obezitu silne ovplyvňujú genetické faktory, no neznamená to, že ak má niekto obézneho rodiča, musí aj on byť zákonite obézny. Dedí sa totiž len určitá predispozícia. Či sa ochorenie prejaví alebo nie, závisí aj od iných vplyvov. Viac ako sklon k obezite sa dedí miesto rozloženia telesného tuku. Či sa niekomu tuk ukladá skôr na bruchu – tzv. „jablkový“ alebo mužský typ obezity, alebo na zadku a stehnách – tzv. „hruškový“, či ženský typ obezity.

Je vinník aj rodina?

Dedičná predispozícia sama osebe k vzniku obezity určite nestačí. V každej rodine, v každej domácnosti je pre deti rozhodujúce, čo a ako nájdu na stole. Aké stravovacie zvyklosti rodina ponúka, také musí dieťa prijímať. Tak, ako si dieťa nemôže vyberať rodičov, nemôže si vyberať ani postoje svojich rodičov k jedlu, ktoré sa prejavujú v zložení stravy a v spôsobe, s akým sa k jedlu v rodine pristupuje.

Stravovacie zvyklosti sa dedia z generácie na generáciu: nedeľa nemôže byť bez rezňov, po slanom obede sa žiada sladké, do „poctivého“ jedla treba dať tučnú kyslú smotanu, návšteva bez chlebíčkov, alebo sledovanie televízie bez čipsov nie je možné a babičky v dobrej vôli zahŕňajú deti vysokokalorickým jedlom a sladkosťami.

Zaujímavosťou je, že obézni majitelia psov majú tendenciu prekrmovať aj svojich miláčikov častejšie ako chovatelia s normálnou hmotnosťou. Psy s nadváhou majú v 50 % prípadov obézneho majiteľa. Rodina vplýva na utváranie postojov detí nielen k jedlu, ale aj k pohybu a k tráveniu voľného času.

Zhubná obrazovka

Priemerný 70-ročný človek strávi pred televíznou obrazovkou 16 rokov zo svojho života, priemerné európske dieťa denne pozerá televíziu 4 hodiny a pohybu sa venuje 2 – 4 hodiny týždenne. Chvíle pred televíznou alebo počítačovou obrazovkou sú chvíle bez priameho, reálneho kontaktu s inými, sú chvíľami úplnej fyzickej pasivity. Rodičia sa domnievajú, že dieťa sa môže vďaka televízii veľa dozvedieť a naučiť. V skutočnosti je informačná funkcia televízie pre dieťa zanedbateľná.

Nekontrolované a neprimerane dlhé sledovanie televízie sa negatívne podpisuje na detskom intelekte, emočnom prežívaní, predstavivosti a iných psychických funkciách, nehovoriac o telesnom a pohybovom vývoji. Pomer medzi časom venovaným telesnej aktivite a časom stráveným pred obrazovkou by mal byť presne opačný, čiže 2 – 4 hodiny denne by malo zdravé dieťa, ak chce byť zdravé aj naďalej, venovať pohybu a televíziu mu stačí pozerať pol hodinu denne. Ak sa pohybovému rozvoju dieťaťa nevenuje primeraná pozornosť, hrozia mu degeneratívne choroby z nedostatku pohybu. A tie sú vážnou hrozbou nielen pre deti, ale aj pre dospelých.

Rodina – pôda pre vznik vzťahov

Rodina je pre dieťa najdôležitejším so ciálnym prostredím. Dieťa v rodine nadväzuje prvé a najvýznamnejšie vzťahy života: vzťah k matke a k otcovi. Tie sú limitom pre utváranie vzťahov k iným ľuďom. Atmosféra rodiny, v ktorej vyrastá obézne dieťa, môže mať vo všeobecnosti dve podoby:

  • Vzťahy v rodine môžu byť príliš prepletené, bez jasných hraníc a vymedzení. Jednotliví členovia sú na seba mimoriadne emocionálne viazaní. Nie sú schopní rozlišovať medzi vlastnými postojmi, potrebami a potrebami druhých. Býva to prostredie príliš sústredené na dieťa, kde matka dieťa nadmerne ochraňuje. S tým najlepším úmyslom mu zabezpečuje všetko, bez ohľadu na rozvoj jeho samostatnosti. V takomto prípade matky vnímajú dieťa ako súčasť seba, nie ako samostatnú osobnosť so svojimi vlastnými potrebami, názormi, prejavmi správania... Príliš sa na dieťa fixujú, nedovolia mu rozvíjať vlastnú individualitu.
  • Druhou alternatívou rizikovej rodinnej atmosféry je prostredie so vzťahmi nadmerne uvoľnenými až rozpadnutými. V takejto rodine sa venuje nedostatočná pozornosť potrebám detí. Príznačná je atmosféra nezáujmu, izolácie, citového odcudzenia. Nedostatok rodičovskej starostlivosti je podľa mnohých autorov spojený s výskytom obezity v detstve a mladosti. Oba typy rodinného prostredia sa vyznačujú nevyváženosťou vzájomných vzťahov. Dieťa citlivo vníma rozpornú situáciu medzi svojimi potrebami a možnosťami ich napĺňania. Jej následkom uňho vzniká silný vnútorný konflikt, ktorého riešením môže byť aj zvýšený príjem jedla.

Príčiny psychickej povahy

Prijímanie jedla je od narodenia jedným z prvých zážitkov dieťaťa. Akt kŕmenia je neodmysliteľne viazaný na kontakt matky a dieťaťa. Pocit uspokojenia hladu ako biologickej nevyhnutnosti prežitia je úzko prepojený s uspokojovaním emočnej potreby bezpečia a istoty v láskyplnom matkinom náručí. Slasť z jedla sa preto bezprostredne viaže na pocit pohody, lásky, citovej istoty a celkového bezpečia aj v neskoršom veku. Dieťa si od mala navodzuje pocity uvoľnenia a pohody cucaním, najskôr matkinho prsníka, potom cumlíka, palca.

Príjem potravy nemusí byť podmienený len biologickou potrebou hladu, ale aj emočnými potrebami bezpečia, istoty a lásky. Ak je táto podmienenosť upevňovaná, dieťa sa naučí kompenzovať negatívne emočné prejavy jedlom. Napríklad kričí, lebo je mokré, avšak namiesto toho aby ho prebalili dostane potravu, uspokojí sa, matka si oddýchne a zdanlivo je všetko v poriadku. Prípadne sa dieťa krikom dovoláva pozornosti matky, dostane však piškótu, aby bolo ticho a neotravovalo. Neskôr bývajú deti odmeňované jedlom, najmä sladkosťami - keď si rozbijú koleno, dostanú injekciu, sklame ich kamarát... A preto môžu ľudia vyhľadávať jedlo nielen pri fyzickom, ale aj pri citovom hlade.

Citový hlad

Vzniká napríklad v stresových situáciách, spojených s prežívaním negatívnych emócií. Upokojujúcim prostriedkom môže byť ohrýzanie nechtov, hryzenie ceruzky, zapálenie cigarety či pohárik alkoholu a samozrejme - jedlo. Ak sa ľudia zvyknú uchyľovať k jedlu v situáciách stresu, stane sa pre nich drogou. Nadmerný príjem potravy potom nespúšťa hlad, ale reakcia na iné podnety. Uvedené správanie má odozvu aj vo fyziologickom fungovaní človeka. Po jedle sa vyplavujú endorfíny, ktoré navodzujú pocity uvoľnenia, dobrej nálady. Ak sa tento bludný kruh od útleho detstva posilňuje, deti sa nenaučia rozlišovať medzi fyziologickým a citovým hladom, čo samozrejme pretrváva aj v neskoršom veku. A tak sa jedlo stáva aj prostriedkom k navodzovaniu citovej pohody a stability.
Sedem dobrých rád

Nie je v moci dieťaťa vyhrať boj s obezitou bez vašej podpory a spolupráce. Naopak, vy mu môžete pomôcť rozbúrať negatívne stravovacie návyky  a vystavať nové, zdravšie. Môžete mu dať návod, ktorý ovplyvní jeho vzťah k jedlu, k pohybu a k životnému štýlu aj vo chvíľach, kedy už nebude pod vašim dohľadom. Pokúste sa nenásilne začať žiť inak, zdravšie. Iva Málková, odborníčka na redukciu telesnej hmotnosti v Česku, odporúča nasledovné:

  1. Buďte pre deti neoblomný vzor pri zmene stravovacích návykov. Vysvetľujte, spoločne nakupujte potraviny, spoločne plánujte a pripravujte jedálny lístok. Dbajte aj na chute detí, samozrejme v zmysle redukčných zásad. K zmene pristupujte s radosťou. Pochváľte sa, ako ste odolali chrumkavým čipsom na oslave v práci, zatiaľ čo kolegovia ich zmastili celý balík.
  2. Vzorom by ste mali byť nielen v stravovacích návykoch, ale aj v pohybovej aktivite. Vymyslite si časovo nenáročné aktivity napr. jazdu na rotopede, cvičenie podľa videokazety a pod. Plánujte si vo voľnom čase spoločné aktivity ako výlet na bicykloch a pod. Spoločne strávené chvíle upevnia aj vaše rodinné vzťahy.
  3. Zapojte do nového životného štýlu celú rodinu, aj tých, ktorí nemajú problémy s nadbytočnými kilami. Zlepšenie stravovacích návykov a zvýšenie pohybovej aktivity nikomu neuškodí, práve naopak.
  4. Nezabudnite, že čas venovaný sebe a dieťaťu je lepšou investíciou ako čas venovaný domácim prácam. Nájdite si aspoň raz za dva dni čas na spoločnú aktivitu. Že na to nemáte v tejto bláznivej dobe čas? Všetko je len otázka priorít.
  5. Oceňujte, povzbudzujte a chváľte dieťa! Nielen za zhodené kilá, ale aj za plnenie dielčích cieľov. Pochvala prináša pocit uspokojenia, radosti, zvyšuje sebavedomie. Všetci ju máme radi. Oceňujte účinne, vždy bezprostredne po žiaducom správaní. Buďte dôslední, nesmie sa stáť, že za rovnaké správanie dieťa raz pochválite a inokedy pokarháte!
  6. Nebojte sa porušiť rodinné tradície. Oslava narodenín nemusí prebiehať len vo fast foodovej reštaurácii. Strávte pri oslavách minimum času pri stole, skúste piknik v prírode plný zábavy a radostných hier. Uvidíte ako to deti ocenia.
  7. Nepodceňujte množstvo jedla, ktoré dieťa zje mimo domu. Snažte sa mať prehľad o školskom stravovaní. Pripravujte deťom výživovo hodnotné, ale energeticky nenáročné školské desiaty. Dohodnite sa s učiteľmi, aby nenútili dieťa do jedla v jedálni. Majte v chladničke pripravené jedlá, na ktorých si môže hladné dieťa vždy pochutiť: biely jogurt s čerstvým ovocím, nakrájanú zeleninu či tmavé pečivo.

Autor článku: Viera Cviková

Dátum zverejnenia: