Čo je transplantácia obličiek?
Je to metóda náhrady funkcie obličiek, keď sa obličky od živého alebo mŕtveho darcu voperuje (transplantuje) príjemcovi, pacientovi s chronickým zlyhávaním obličiek. Oblička od darcu (štep) sa spravidla umiestňuje nad lopatu bedrovej kosti a tu sa napojí na panvovú tepnu a žilu a močovodom na močový mechúr. Transplantuje sa len jedna oblička, preto môže existovať darcovstvo orgánu od živého darcu. Vlastná nefunkčná oblička pacienta sa ponecháva na mieste, pokiaľ nie je závažný dôvod na jej odstránení.
Úspešná transplantácia je najdokonalejší spôsob náhrady funkcie obličiek, umožňuje najlepšiu kvalitu života a je to tiež najlacnejšia metóda náhrady funkcie obličiek.
Odkiaľ sa získavajú obličky na transplantáciu?
Obličky na transplantáciu sa získavajú z 3 zdrojov:
-
od živých príbuzných darcov (otec, matka, brat, sestra, syn, dcéra)
-
od živých nepríbuzných darcov
-
od mŕtvych darcov, keď smrť darcu je jednoznačne spôsobená mozgovou smrťou
Aké podmienky musí spĺňať živý darca?
Darovať svoj orgán blízkemu človeku a pomôcť mu tak v jeho chorobe je nepochybne veľmi humánny čin. Rozhodnutiu darovať obličku by mal predchádzať pohovor s lekárom, psychológom, event. s členom transplantačného týmu. Rozhodnutie by nemalo byť vymáhané. Odmietnutie nie je ničím iným ako vyjadrením slobodnej vôle a väčšinou len vyjadrením obáv o svoje zdravie. Darca s jednou obličkou nemá však podstatne väčšie riziko ochorenia alebo skoršej smrti.
Pokiaľ sa niekto rozhodne darovať niekomu obličku, musí sa bezpodmienečne podrobiť niektorým vyšetreniam svojho zdravotného stavu. Okrem krvnej skupiny sú testované imunologické parametre. Budúci darca musí byť v dobrej fyzickej kondícii, nesmie trpieť závažnými chorobami a musí mať samozrejme dve obličky, ktoré majú normálnu funkciu.
Aké sú podmienky na odber orgánov od mŕtvych darcov?
Predovšetkým odber je možné uskutočniť len u ľudí s tzv. mozgovou smrťou, kde obličky nie sú poškodené. Najčastejšie to býva po ťažkých poraneniach hlavy a po krvácaní do mozgu. Nesmie ísť však o osobu, ktorá mala zhubné alebo infekčné ochorenie. Pretože darcov je nedostatok, sú potenciálni príjemcovia obličky od mŕtveho darcu zaradení na čakaciu listinu ( tzv. waiting list).
Pre koho nie je transpalntácia vhodná?
Nie všetci pacienti liečení dialýzou sú transplantovaní. Jednak je nedostatok vhodných darcov a jednak sa zvyšuje vek dialyzovaných pacientov, medzi ktorými je veľa tých, pre ktorých by transplantácia nebola vhodná. Sú to pacienti predovšetkým so závažnými formami ochorenia srdca a ciev, pečene, pľúc a s nádorovými ochoreniami. Tiež opakované odvrhnutie transplantovaného orgánu nezvládnuteľné imunosupresívnou liečbou môže byť dôvodom na vyradenie pacienta z čakacej listiny. Niektorí pacienti v dobrom stave tiež odmietajú transplantáciu.
Čo je potrebné, aby pacient bol zaradený na čakaciu listinu?
Pred zaradením do čakacej listiny na transplantáciu obličky je potrebné stanoviť krvnú skupinu a vyšetriť tzv. HLA typizáciu. Je to vyšetrenie z krvi a zisťuje sa pri ňom prítomnosť niektorých tkanivových znakov, tzv. HLA antigénov, podľa ktorých sa vyberá vhodná oblička pre pacienta. Čím viac zhodných antigénov má darca aj príjemca, tým je väčšia nádej, že organizmus príjemcu transplantovanú obličku príjme.
Na zaradenie do čakacej listiny to ešte nestačí. Lekár musí tiež posúdiť, či pacient nebude ohrozený operačným výkonom, ktorý sa vykonáva v celkovej anestézii, a nedôjde k ohrozeniu zdravotného stavu po vlastnom výkone. Po transplantácii je totiž nutné užívať lieky, ktoré zabraňujú odvrhnutiu štepu ( imunosupresíva), ale môžu vyvolať a zhoršiť aj niektoré ochorenia. Preto je potrebné vykonať vyšetrenia na vylúčenie zhubných nádorov, zhodnotiť stav srdca a ciev, vylúčiť závažné ochorenie pečene a tráviacich orgánov, vyšetriť vývodné močové cesty a vykonať testy na vylúčenie vírusových ochorení. Väčšina týchto vyšetrení sa musí opakovať niekoľkokrát počas čakania na vhodného darcu.
Ďalšou podmienkou pre pacientov, ktorí sú na čakacej listine je ich dosiahnuteľnosť v ktorúkoľvek dennú a nočnú dobu. Podmienkou na zaradenie do čakacej listiny je samozrejme informovaný súhlas pacienta po predchádzajúcom poučení lekárom.
Aké sú najčastejšie komplikácie po transplantácii obličiek?
-
Odhojenie – odvrhnutie štepu – rejekcia. Je to imunitná reakcia proti štepu, môže sa prejaviť teplotou, bolestivosťou v operačnej rane a zhoršením funkcie transplantovanej obličky.
-
Infekcia. Najčastejšie súvisí s podávaním imunosupresívnych liekov, liekov ktoré potláčajú prirodzenú imunitu. Mkroorganizmy môžu byť prítomné na ktoromkoľvek mieste – v moči, pľúcach, koži alebo v horšom prípade v krvi. Môžu sa tiež vyskytovať infekcie spôsobené mikoorganizmami, ktoré u zdravých ľudí spôsobujú závažné ochorenia len zriedkavo.
-
Nádory. Pri dlhodobom sledovaní pacientov po transplantácii sa zistilo, že výskyt zhubných ochorení je u týchto pacientov vyšší ako u ostatnej populácie. Príčina nie je celkom jasná. U niektorých zhubných ochorení je zrejmá súvislosť s vírusovými infekciami, inokedy sa za príčinu považuje imunosupresívna liečba, ktorá potláčaním obranyschopnosti organizmu potláča aj obranyschopnosť proti zhubným ochoreniam.
-
Vedľajšie účinky podávaných liekov.
-
Cievne komplikácie. U transplatntovaných pacientov je pozorovaný vyšší výskyt cievnych, kardiovaskulárnych komplikácií, ako je ischemická choroba srdca, ischemická choroba ciev dolných končatín, cievnych mozgových príhod a srdcové zlyhanie. Aj tu platia niektoré zásadné preventívne opatrenia: nefajčiť, zvýšiť telesnú aktivitu, udržiavať optimálnu hmotnosť, stravovať sa racionálne a liečiť metabolické odchýlky.
Autor článku: MUDr. Eva Kolesárová