Potreba konkrétnej krvnej skupiny sa môže zmeniť v priebehu jedného popoludnia. Stačí havária autobusu, úraz človeka, ktorý má zriedkavú krvnú skupinu a je potrebné obnovenie pôvodných zásob. TASR to dnes potvrdila vedúca lekárka Národnej transfúznej služby Slovenskej republiky (NTSSR) v Trenčíne Nataša Chovancová.
Dnešný Svetový deň darcov krvi je podľa Chovancovej akoby oslavou bezpríspevkového darcovstva. "Zároveň to ponímame ako upozornenie verejnosti na to, že krvi je stále nedostatok a zatiaľ sa nevynašlo nič geniálnejšieho ako ľudská krv darovaná od jedného človeka k druhému," uviedla. Možnosť darovať krv v sobotu by podľa vedúcej lekárky NTSSR v Trenčíne mohla prilákať najmä ľudí, ktorí majú problém prísť darovať krv cez pracovný týždeň. Prilákať by mala aj mamičky na materskej dovolenke, ktoré nemajú v týždni kde nechať svoje deti. Takýto deň tiež vo veľkej miere napomáha zorganizovať ľudí, ktorí zatiaľ k darcom nepatria. "Pre nás je dôležité, že takýto človek sa dostáva do našej databázy, vieme aká je jeho krvná skupina a v počítači vieme nájsť, či už ho môžeme znovu pozvať. A práve to je to dôležité, mať širokú darcovskú základňu," zdôraznila Chovancová.
V minulosti boli podľa vedúcej lekárky vo väčšine darcami už mnohonásobní darcovi, často už v pokročilom veku. V súčasnosti sa však rozrastá počet mladých ľudí, ktorí prídu do NTS SR v Trenčíne s úmyslom pomôcť. Narastá aj počet kolektívov, ktoré aktívne spolupracujú s transfúznou stanicou. "Máme fantastickú spoluprácu s Mládežníckym parlamentom v Bánovciach nad Bebravou, Trenčianskou univerzitou a rôznymi inými kolektívmi, ktorým sa darcovstvo zapáčilo," uviedla Chovancová. Deň otvorených dverí je v Trenčíne zároveň spojený s Kvapkou krvi ku Dňu otcov. NTS spravila náborovú akciu v spolupráci s Materským centrom Srdiečko v Trenčíne, kde otcov upozornili na túto možnosť.
Zaujímavé sú i príbehy s ktorými sa pri každom odberovom dni pracovníci NTSSR v Trenčíne stretávajú. "Prídu mladí ľudia, ktorí pracujú v zahraničí a majú dovolenku a prídu sem k nám v rámci voľna, ktoré majú. Je úžasné, že tento čas využijú práve takýmto spôsobom," zdôraznila vedúca lekárka. Počet darcov sa podľa nej zvýši takmer vždy v čase, keď má zdravotné problémy niekto z rodiny alebo pracoviska. "Vtedy chodia skoro celé autobusy," uviedla Chovancová. Vďačnosť ale patrí podľa nej všetkým, ktorí sú ochotní nezištne pomôcť a robia to len preto, aby z toho mali dobrý pocit.
Darcom krvi môže byť iba absolútne zdravý človek, ktorý dovŕši 18 rokov. Bežne môže darovať človek krv do 60 rokov. "Pri opakovaných darcoch môžeme predĺžiť hranicu aj na 65 rokov, ak je darca v dobrej kondícii a nemá žiadne zdravotné problémy," uviedla Chovancová. Ženy môžu darovať krv každé štyri mesiace a muži každé tri mesiace. "Výhodou darcovstva je nepochybne aj to, že darca si môže byť skutočne istý, že jeho zdravotný stav je v absolútnom poriadku," zdôraznila Chovancová. "Sobota mi vyhovovala, lebo som momentálne na materskej a keďže nemám v týždni kde nechať deti, tak som išla dnes. Ak budem môcť, prídem aj o štyri mesiace, láka ma možnosť pomôcť," povedala svoje dôvody prečo darovala krv Jaroslava Prosňanská. "Bola som rozhodnutá darovať krv už dávno. Včera som sa dozvedela, že je možnosť prísť v sobotu, tak som sa konečne rozhodla, že je to ten správny deň," uviedla Mária Patáčová. Luciu Mihálovú prilákala prvýkrát darovať krv jej kamarátka. Odvtedy chodí pravidelne a v darcovstve chce pokračovať. "Som rada, že pomôžem, nikdy neviem, kedy to budem potrebovať ja," uviedla svoje dôvody.
Veľká spotreba krvi je na onkologických pracoviskách, ale aj pri úrazoch
Najväčšia spotreba krvi je na onkologických pracoviskách, srdcovocievnych chirurgiách a pri úrazových stavoch. "Veľa ľudí si to neuvedomuje, ale na onkológii sú vlastne chronicky odkázaní pacienti na erytrocyty a trombocyty, ktoré musia mať skoro niekedy dennodenne," uviedla pre TASR zástupkyňa vedúceho lekára Národnej transfúznej služby Ružinov Klára Sviteková.
Veľkými odberateľmi krvi sú podľa jej slov aj srdcovocievne chirurgie, kde na jednu operáciu je potrebných päť až desať konzerv krvi. "V zásade sa krv používa v takých prípadoch, ako je náhrada bedrového kĺbu. Tam idú zhruba tri až štyri konzervy krvi, keď sa skomplikuje môže ísť aj desať. Keď je to hemofilik, tam môže ísť aj 20 – 30, nie v jeden deň, ale priebežne sa musí dopĺňať, lebo krváca," vysvetlila Sviteková. Najväčším spotrebiteľom je transplantácia pečene, pri ktorej sa počíta so 60 až 70 jednotkami krvi. Päť až šesť konzerv je potrebných aj pri komplikovaných pôrodoch. Zásoby krvi sú potrebné aj pri veľkých úrazoch.
Pri manipulácii s krvou je potrebná predovšetkým rozumná logistika. "Vždy sa snažíme zbavovať v úvodzovkách tých najstarších, aby nám to neexspirovalo. Samozrejme, že sú indikácie, kde nemôžete podať krv staršiu ako 5 dní, novorodenci alebo malé deti, detská medicína, alebo srdcové operácie, transplantácie pacientov s akútnymi leukémiami," objasnila Sviteková. Staršia krv nie je vhodná ani pre dialyzovaných pacientov, a to kvôli vysokej náloži draslíka. "Expiračná doba erytrocytov, červených krviniek, je do 42 dní, plazma vydrží až do troch rokov pri teplote -30°C, musí byť zmrazená, trombocyty sú skladované pri izbovej teplote," spresnila Sviteková.
V súčasnosti tvoria rodinní príslušníci šesť až desať percent z darcov krvi. Existuje tiež možnosť, že si pacient daruje krv sám sebe, a to v rámci predoperačnej prípravy. "Napríklad pri výmene bedrového kĺbu, keď je pacient zdravý, nemá iné závažné ochorenia, môže sa stať sám pre seba darcom krvi," spresnila Sviteková. Krv sa odoberie približne dva týždne pred operačným zákrokom a použije sa počas operácie. V minulom roku darovalo na Slovensku krv celkom 37.165 prvodarcov, celkovo zaevidoval v roku 2007 Slovenský červený kríž (SČK) 206.790 odberov. Najväčší počet darcov je podľa Márii Mišovičovej z SČK najmä z Košického, Bratislavského, Prešovského a Nitrianskeho kraja.
V nitrianskom regióne ocenili vyše 8000 dobrovoľných darcov krvi
Dobrovoľné darcovstvo krvi má na hornej Nitre dlhoročné tradície. Možno povedať, že jej zakladateľmi boli baníci z tamojších uhoľných baní. Pri ich ťažkej a rizikovej práci sa totiž nedajú vylúčiť úrazy a darovať krv pre týchto chlapov bolo a dodnes je vecou cti a pomoci svojim druhom. Pracovníci Územného spolku Slovenského Červeného kríža v Prievidzi odhadujú, že každý šiesty obyvateľ regiónu najmenej raz daroval svoju krv. Najviac medzi nimi je práve baníkov. Oveľa presnejšiu evidenciu však majú o tých, ktorí získali za túto humánnu činnosť vyznamenanie v podobe bronzovej, striebornej, zlatej či diamantovej plakety profesora Jána Jánskeho za mnohonásobné darovanie krvi. Je ich už viac než osemtisíc.
Koncom minulého roka odovzdali v reprezentatívnych priestoroch Bojnického zámku po prvý raz aj nové vyznamenanie, Medailu profesora Jána Kňazovického tým, ktorí sú už držiteľmi všetkých spomínaných vyznamenaní, ale darovať krv neprestali. Boli medzi nimi aj dvaja baníci z Bane Nováky. Ján Sokolík, ktorý daroval krv 137-krát a Milan Lopušan, ktorý má na svojom konte sto odberov.
Autor článku: TASR