Zdravotné riziká v podobe gastroenteritíd, vírusových zápalov očných spojiviek, alergických reakcií či tráviacich ťažkostí, môže zapríčiniť zlá kvalita vody nielen na umelých, ale aj prírodných kúpaliskách. Nedostatky môžu byť zapríčinené samotným prevádzkovateľom, no veľký podiel na kvalite vody môžu niesť aj samotní návštevníci.
Pred vstupom do bazéna by malo byť pravidlom použitie sprchy či opláchnutie nôh. Podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR by verejné kúpaliská nemali navštevovať ľudia, ktorí trpia prenosnými ochoreniami, s hnisajúcimi a otvorenými ranami či zápalmi očí a hnačkovými ochoreniami. Svoj podiel na kvalite vody však nesie aj kvalitná prevádzka. V praxi to znamená, že na kúpalisku by nemala byť prekračovaná povolená návštevnosť, naopak vyžaduje sa dostatočne dezinfikovaná a pravidelne vymieňaná voda. Rizikové však môže byť aj kúpanie v prírodných vodách. Vo forme vodného kvetu sa na hladine môžu vyskytovať sinice, voda v nekontrolovaných prírodných kúpaliskách môže byť chemicky znečistená.
Práve ÚVZ SR sleduje na Slovensku kvalitu vody na kúpanie. Úrad sleduje nielen umelé kúpaliská, ale najvýznamnejšie prírodné vodné rekreačné lokality. „Ročne sa tak kontroluje vyše 180 umelých kúpalísk a 70 prírodných kúpalísk. Ich počet sa každoročne mení v súvislosti s technickým stavom a pripravenosťou kúpalísk a bazénov na letnú turistickú sezónu, ktorá sa spravidla začína 15. júna a končí 15. septembra,“ informuje na svojej internetovej stránke ÚVZ SR.
Na stránke Informačného systému o kúpaliskách a kvalite vody na kúpanie sa dajú nájsť praktické informácie o kvalite vôd na Slovensku či mapy slovenských kúpalísk. Stránka umožňuje vyhľadávanie kúpaliska podľa názvu, typu či obce, v ktorej sa nachádza. Dostupné sú aj konkrétne údaje o kúpalisku a jeho aktuálny stav. Mapa kúpalísk SR zobrazuje mapu Slovenska a umiestnenie jednotlivých kúpalísk v rámci krajov.
Autor článku: TASR