Oči, slnko a slnečné okuliare

Oči, slnko a slnečné okuliare
Zdroj: bigstockphoto.com

Slnečné žiarenie a poškodenie oka

Slnečné žiarenie dopadajúce na našu zem sa skladá z troch základných druhov žiarení. V rozsahu od 100 do 380 nm je ultrafialové žiarenie (UV), od 380 do 780 nm - viditeľné svetelné žiarenie (VŽ), a od 780 nm do 1mm infračervené žiarenie (IR). Všetky tieto typy žiarenia môžu za určitých okolností poškodzovať oči.

Nadmerné pôsobenie UV žiarenia spôsobuje popálenie kože, mihalníc, zápal rohovky, spojovky - tzv. Ophthalmia photoelectrica, resp nivalis. Tento zápal sa prejavuje bolesťou v očiach, slzením, úpornou svetloplachosťou až nemožnosťou otvoriť oči. V tomto prípade je potrebné aplikovať tzv. umelé slzy v kvapkách, eventuálne pri väčšom rozsahu vzhľadom prostrediu očný lekár zváži potrebu aplikácie lokálnej antibiotickej liečby.

Ak sa nepridruží sekundárna infekcia, hojí sa ad integrum ( t.j. bez akýchkoľvek následkov )  behom 1-3 dní. Vhodné je vyšetrenie a ošetrenie u očného lekára. Závažnejšia je absorbcia UV žiarenia v ľudskej šošovke, ktorá tvorí akúsi bariéru proti prenikaniu UV žiarenia na sietnicu. Tým že sa UV žiarenie absorbuje v šošovke, sa síce zabráni poškodeniu sietnice,ale zároveň nahromadené žiarenie v šošovke spôsobuje jej postupné skaľovanie - kataraktu.

Dlhodobá expozícia UV žiarenia bez ochrany proti tomuto žiareniu môže byť spojená so vnzikom nebezpečného ochorenia centrálnej časti sietnice – tzv. degenerácie makuly. Pri vzniku a priebehu tohto obtiažne liečiteľného ochorenia pacient neoslepne, ale postupne stráca schopnosť čítať, vidieť drobné detaily, aj keď sa použije akákoľvek okuliarová korekcia.


Zo spektra viditeľného svetelného žiarenia je nebezpečné fotochemické poškodenie sietnice modrou zložkou. Infračervené žiarenie môže poškodzovať oko jednak  fotochemicky - vznikom katarakty - tzv. sklárska katarakta, a termicky - popálením sietnice a cievovky oka. Napríklad pri pozeraní bez ochranných okuliarov do slnka pri jeho zatmení. Vtedy vzniká tzv. Retinitis solaris.

Samotné riziko poškodenia oka môže byť potencované niektorými rizikovými faktormi:

  1. Používaním fotosenzitívnych látok - liekov, ktoré znásobujú účinok UV žiarenia. Napríklad niektoré lieky pri liečbe pakostnice, psoriázy pri súčasnom UV ožarovaní, alebo opaľovaní sa.
  2. Prolongovaná expozícia na slnku- opaľovanie, práca na slnku pri výraznom slnečnom žiarení
  3. Pacienti po operácii šošovky. Týka sa to pacientov s extrahovanou šošovkou, či už bez implantovanej umelej šošovky, alebo aj s implantovanou šošovkou s UV filtra - vzhľadom na to, že títo ľudia už nemajú prirodzenú ochranu - ich naturálnu šošovku, môže prenikať UV žiarenie k sietnici a poškodzovať ju. U ľudí po operácii šošovky, bez implantovanej umelej vnútroočnej šošovky, sa môžeme stretnúť so subjektívne udávaným pocitom namodravého až fialového videnia. Tento fenomén je spôsobený zvýšeným prienikom modrého svetla na sietnicu, ktoré sa pred operáciou absorbovalo v ľudskej šošovke. Neskôr tieto subjektívne obtiaže pominú vplyvom adaptácie oka. U ľudí po operácii šošovky s implantovanou umelou vnútoročnou šošovkou, sa môžeme stretnúť s subjektívnym červeným videním tzv. erytropsiou, zvlášť pri prechode zo svetlého do tmavého prostredia. Môže to byť spôsobené lomom svetla cez umelú šošovku, ale môže to byť i dôsledok predchádzajúceho poškodenia centrálnej časti sietnice s trvalými následkami.

Aké by mali byť slnečné okuliare - mali by zakrývať celé oko...?

Za bežných klimatických podmienok sa nemusíme obávať poškodenia oka zo slnečného žiarenia. Pri výraznej expozícii slenčného žiarenia je ochrana očí už potrebná - nosením slnečných okuliarov (SO).

Pri doporučení slnečných okuliarov od lekára je potrebné brať do úvahy niekoľko faktorov, ktorých cieľom je:

  1. Redukovať slnečné nadbytočné žiarenie pre optimum vizuálneho komfortu.
  2. Eliminovať optické spektrum nepotrebné pre videnie a ktoré je rizikom poškodenia oka.
  3. Zabezpečiť optimálnu adaptáciu na tmu.
  4. Zabezpečiť normálne farebné videnie - signálne farby na semafóroch musia byť dostatočne vnímané.
  5. Minimálna starostlivosť a zvýšená rezistencia proti poškodeniu slnečných okuliarov.

V súčasnej dobe výber slnečných okuliarov je do značnej miery ovplyvnený módou. Pri výbere slnečných okuliarov je však potrebné brať do úvahy 3 zásady.

A/  Všeobecné zásady:

  • Slnečné okuliare by mali by pohodlne „sedieť“ na nose a netlačiť za ušami.
  •  Dôležitá je šírka bočného rámu slnečných okuliarov. Na jednej strane široký bočný rám výhodne blokuje slnečné žiarenie, na druhej strane, napríklad u šoférov, môže značne obmedzovať zorné pole.
  • V zásade si môžeme vybrať slnečné okuliare so sklenenými, alebo plastickými šošovkami. Pojem šošovka označuje optický materiál v okuliarovom ráme,  všeobecne nazývaný ako „sklá“. Sklenené šošovky sú ťažšie, ľahšie sa rozbijú, ale sú viac odolné proti poškrábaniu a blokujú i infračervené žiarenie. Plastické šošovky sú oproti tomu ľahšie, viac odolné voči rozbitiu, ale väčšinou nevychytávajú infračervené žiarenie a skôr sa poškrábu.
  • Pri výbere slnečných okuliarov pre deti by mali byť slnečné okuliare označené vinnetou „impact rezistent“ - odolné proti nárazu.
  •  Tónovanie šošoviek by malo byť absolútne totožné pred obidvomi očami.
  • Zakrivenie a hrúbka šošoviek by mala byť rovnomerná a rovnaká na pravej i ľavej strane. Je to veľmi dôležité obzvlášť pre deti. Na to si môžeme urobiť jednoduchý test. Postavíme sa pod fluoresceínové, alebo neónové svetlo napríklad v obchode. Okuliare chytíme do ruky a pozoruje odrazené fialové svetlo. Potom pomaly kýveme okuliarmi do bokova pozorujeme ako sa mení odrazený lúč. Ak je rovný ide o bezchybné okuliare.
  •  Dôležitý je i farebný filter na slnečných okuliaroch.
  • Všetky slnečné okuliare by mali mať filter na UV žiarenie.
  •  Pri výbere z ponuky módnych typov slnečných okuliarov treba zvážiť aj na aký účel ich kupujeme. Ak ich používa častý návštevník hôr, nemali by im chýbať bočnice, ktoré odrážajú všetky nepriame lúče dopadajúce v šikmých uhloch.
  • Tvar okuliarov by mal zodpovedať aj veľkosti a zakriveniu tváre. Príliš malá vzdialenosť medzi očami a sklami môže kumulovať infračervené žiarenie, ktoré potom spôsouje prehriate okolie očí.

B/ Je treba si uvedomiť na aký účel potrebujeme slnečné okuliare - či na bežné nosenie, alebo ako nevyhnutnosť zo zdravotného, resp. pracovného hľadiska, alebo len ako módny doplnok. Taktiež v akom prostredí ich budeme používať - či s relatívne nižšou intenzitou slnečného žiarenia, alebo s vysokou intenzitou - pri mori, vysoko v horách a pod. Na ilustráciu čerstvý sneh odráža 60-80%, piesok na pláži 15%, voda 5% slnečného žiarenia. Ideálne zafarbenie by malo byť približne také, že ak sa pozreme v danom prostredí do zrkadla, nemali by sme v ňom vidieť svoje oči.

C/  Pri výbere slnečných okuliarov je potrebné brať do úvahy i náš zdravotný stav.

  • Ľudia s nedostatočnou pigmentáciou (albinizmus) by mali mať aspoň dvoje slnečné okuliare.Jedny na bežné používanie na slnečný deň, najlepšie s graduovaným tónovaním (hore tmavé, dole bledé, alebo bezfarebné),  a druhé polarodiné rovnako tónované s vysokou absorbciou pri podmienkach zvýšeného slenčného žiarenia.
  • Pacienti s glaukomom (zelený zákal) by sa mali vyvarovať používaniu oranžovo-červených filtrov, a používať hnedo-želené filtre, alebo Neutral Gray filtre.
  • Pre pacientov s chronickou konjuktivitídou sú najvhodnejšie graduované slnečné okuliare.
  • Pacienti po operácii - extrakcii šošovky by mali nosiť pri zvýšenom slnečnom žiarení slnečné okuliare s kompletnou absorbciou UV a IR žiarenia.

Aký filter je vhodný pre slnečné okuliare?

V dnešnej dobe je aktuálne predpisovanie skiel s filtráciou krátkovlnej zložky viditeľného spektra- hlavne na modrú farbu. Vychádza sa z predpokladu, že táto vlnová dĺžka je najrizikovejšia z vlnových dĺžok viditeľného spektra pre pacientov s kataraktou, afakiou, makulopatiou, diabetickou retinopatiou, keratopatiou, glaukomom, atrofiou zrakového nervu, aniridiou a albinizmom.

Filtre nezhoršujú zrakovú ostrosť, stereopsiu – priestorové videnie, ale niektoré typy filtrov môžu narúšať farbocit, čo môže mať neblahý vplyv v doprave hlavne u ľudí s poruchou farbocitu na červeno-zelenú farbu. Najmä ľudia s poruchou farbocitu by si mali dať vyšetriť zrak a poradiť sa s očným lekárom, alebo erudovaným optikom o vhodnosti zafarbenia slnečných okuliarov.
Z hľadiska ochrany oka pred slnečným žiarením sa používajú obyčajne 4 druhy filtrov:

  • Absorbujúce filtre - prepúšťajú a filtrujú optické spektrum podľa farby šošovky. Červená šošovka prepúšťa maximálne v červenej oblasti a maximálne absorbuje v modrej oblasti. Zelené prepúšťa maximálne v zelenej oblasti, absorbuje maximálne v modrej a červenej oblasti. Niektoré do zelena sfarbené šošovky poskytujú ochranu UV a čiastočne absorbujú IR žiarenie ale majú obyčajne šitoké pásmo transmisie -prepúšťania svetla. Žlté šošovky eliminujú všetko modré svetlo, ale prepúšťajú dlhovlnné žiarenie. Modro-zelené šošovky absorbujú IR, ale vzhľadom k tomu, že sekundárne emitujú a umiestňujú IR do oka, musia mať slnečné okuliare v prostredí so zvýšeným množstvom  infračerveného svetla aj inú optickú ochranu. Všeobecne sa odporúča sivozelený filter – G15, ktorý najmenej skresľuje farby. Obrázok stmavne a odfiltruje 75 až 85 percent prebytočného svetla.
  • Neutral filtre - absrbujú väčšinou rovnomerne viditeľné spektrum a zdajú sa sivé vo farbe. Neutrálne plochy sa robia z oftalmického skla, obyčajne prepúšťajú obidve UV a IR žiarenie. Neutral Gray robené z plastu tiež prepúšťajú UV a IR. Sú vhodné na zachovanie farbocitu, lebo rovnomerne absorbujú viditeľné spektrum (UV, IR v 20-30%)
  • Polarizujúce filtre - selektívne blokujú určité slnečné žiarenie, ktoré spôsobuje oslnenie. Žiarenie emitované zo slnka vibruje vo všetkých smeroch okrem dopredu a dozadu v smere šírenia. Keď je svetlo polarizované, všetky vibrácie sú blokované, okrem tých, ktoré undulujú v jednoduchom smere - vertikálne a horizontálne. Svetlo môže byť i parciálne polarizované. Fyziologicky je to napríklad keď sa slnečné žiarenie odráža od veľkých odrazových plôch - rieka, sneh, jazero, cesta atď. Vtedy odrazené svetlo vibruje len v horizontálnom a vertikálnom smere. Najviac oslnenia spôsobuje vibrovanie v horizontálnom smere. Polarizované šošovky selektívne blokujú oslňujúce horizontálne vlnenie a prepúšťajú prevážne vertikálne vibrujúce žiarenie. Preto výrazne znižujú oslnenie a sú vhodné najmä pri vodných plochách, na ceste atď. Polarizačný filter je fólia z plastu, ktorá obsahuje pretiahnuté makromolekuly. Pri výrobe filtra sa natiahnutím fólie makromolekuly paralelne usporiadajú a tak sa získa polarizačný efekt.
  • Reflektujúce filtre -  sú robené nanášaním vákuovým depozitom kovového náteru na sklo, alebo plastickú hmotu. Používajú sa rôzne nátery: Kovový náter proti poškrábaniu, ACR - antireflexná vrstva - redukuje nechcené reflexy zo šošovkového povrchu a zvyšuje priepustnosť viditeľného žiarenia,  SCR - náter odolný voči poškrábaniu, Interferenčný filter, a Kontrolný filter na žiarenie.

Najdokonalejšie, aj keď finančne náročné, sú fotochromatické sklá, ktoré reagujú na ostrosť svetla a menia farebnosť pri prechode do tmavšieho alebo, opačne, slnkom ožiareného prostredia.

Výber slnečných okuliarov mimo bežných klimatických a svetelných podmienok

Čo sa týka požívania slnečných okuliarov večer, v noci, výskumy ukazujú, že akékoľvek  slnečné okuliare zhoršujú nočné videnie. Značné nádeje boli očakávané v žlto sfarbených sklách. Tieto šošovky sú požadované poľovníkmi, horolezcami, lyžiarmi, arktickými výskumníkmi, pilotami. Experimentálne skúšky preukázali, že tieto sklá nezlepšujú ani zrakovú ostrosť, kontrastnú citlivosť, alebo stereopsiu. Čím sú teda nápomocné? V prírode sú krátke vlnové dĺžky sú rozptyľované v hmle a v atmosferickej vlhkosti. Tým stúpa kontrast  pre dlhovlnné objekty oproti krátkovlnnému pozadiu. Predpokladá sa že absorbcia krátkovlnného spektra žltými filtrami zvyšuje kontrast a zdanlivý jas. Preto sú žlté filtre vhodné pre podmienky do hmly a za zhoršených vizuálnych podmienok, napríklad hustý dážď, ale rozhodne nie do tmy. Okrem toho slnečné žiarenie výrazne zhoršuje adaptáciu sietnice na tmu. Preto ľudia, u ktorých sú nároky na nočné videnie, by mali nosiť cez deň SO s priepustnosťou menej než 20%, ak boli vystavení slnečnému žiareniu 2 hod. a viac.

Pri športovaní, turistike je vhodný výber slnečných okuliarov aj podľa stupňa ochrany pre ultrafialovým žiarením a tým aj percento priepustnosti svetla.

Je päť stupňov:

4. stupeň: prepúšťa len 3-8% slnečného žiarenia – je vhodná na vysokohorskú turistiku, skiaplinizmus, dlhodobý pobyt na mori a podobne.

3. stupeň: prepúšťa 8-18% svetla,

2. stupeň: 18-43%,

1.stupeň: 43-80% slnečného žiarenia

0. stupeň: prepúšťa až 80-100% slnečného žiarenia a neslúži ako skutočné slnečné okuliare, ale len v rámci „imidžu“.

Slnečné okuliare – šošovky, cez ktoré pozeráme, môžu byť v zásade plastové, z minerálneho skla, s trvalým zafarbením, alebo fotochromatické , ktoré menia zafarbenie podľa intenzity slnečného žiarenia. Pre šoférovanie sú vhodné závesné predvesy na okuliarový rám s UV filtrom, najlepšie polaroidné, ktoré môžu slúžiť ako náhrada za finančne náročné kvalitné slnečné okuliare u ľudí s nutnosťou dioptických skiel, dioptrické slnečné okuliare, ktoré sú cenovo neúmerne drahšie, než bežné plastové slnečné okuliare bez dioptrií.

Záverom treba upozorniť na neopodstatnenosť názoru, že pri nosení tmavých slnečných okuliarí sa paradoxne poškodzujú oči, vplyvom rozšírenej zrenice pod tmavými sklami. Pokiaľ má človek správne tónované slnečné okuliare s UV filtrom, s dostatočne veľkou plochou  okuliarovej šošovky, nedochádza k dilatácii zrenice a k nadmernému prieniku UV žiarenia do oka. Maximálne sa môže zrenica rozšíriť i pri tých najtmavších okuliaroch iba o 1mm, ale nezväčšuje prienik UV žiarenia do oka.

Slnečné okuliare ak nosíme dioptrické okuliare

Je niekoľko možností ako skombinovať dioptrie a kvalitné slnečné okuliare. Sú to buď dioptrické slnečné šošovky v slnečnom ráme, čo je najlepšia možnosť, ale je podmienená klasickými okuliarmi v batohu a býva väčšinou nákladná, a nie do každého rámu sa dá aplikovať. Alebo môžeme skombinovať klasické slnečné okuliare s kontaktnými šošovkami. Ďalšia možnosť je vkladací dioptrický clip do slnečných okuliarov, ktoré však musia byť týmto vybavené. Tretia možnosť je vonkajší slnečný clip alebo predves na dioptrické okuliare, pre potreby turistiky je najmenej vhodný.

Všetky možnosti majú svoje výhody aj nevýhody, záleží na konkrétnej osobe a účelu na ktorý chceme slnečné okuliare.

Autor článku: MUDr. Jozef Čmelo, PhD, MPH

Dátum zverejnenia: