Nie je nič samozrejmejšie ako tlkot srdca. Väčšinu života sa však ani nezamyslíme nad tým, že nejaké srdce vôbec máme. O srdci začneme premýšľať až v situáciách, keď sa dostaneme do slepej uličky, keď samotné srdce dáva o sebe vedieť, keď odmieta bezhraničnú poslušnosť. V takých okamihoch nás zachváti úzkosť a uvedomenie, že život máme limitovaný údermi srdca.
V bežnej reči dávame srdcu veľa prívlastkov: môže byť zlomené, odvážne, chladné, horúce, ťažké, zranené... Môže spadnúť do gatí, ak sa niečoho zľakneme, môže biť ako zvon, ak sme plní vitality, k srdcu nám môže niekto alebo niečo prirásť, môžeme mať srdce na dlani, ak sme úprimní, na srdci nám môže ležať kameň, ak nás niečo trápi, zo srdca nám kameň môže aj spadnúť, ak sme sa zbavili závažného problému. Kto z nás niekedy v živote srdce nestratil či nedaroval milovanému človeku? Alebo si ho nevylial priateľovi, blízkemu či kňazovi pri spovedi? Ak sa zamyslíme, zistíme, že všetky uvedené metafory z každodennej reči spájajú so srdcom naše emocionálne prežívanie – to, ako sa cítime: či sme nešťastní, smutní, zamilovaní, či sa bojíme, trápime, tešíme, hneváme... Starovekí Gréci považovali srdce za centrum bytia, v stredoveku srdce urodzených ľudí pochovávali zvlášť a nepriateľom v boji srdce vyrezávali. Doba pokročila. Dnes už vieme, že hlavným riadiacim orgánom v našom tele je mozog. Roky však nezmenili nič na úzkej prepojenosti funkcie srdca a nášho emocionálneho prežívania.
Storočie srdcových chorôb
Minulé storočie má v ľudskej histórii viacero prvenstiev. Človek vyletel prvýkrát do vesmíru, bol vymyslený virtuálny elektronický svet, mobilný telefón... V oblasti zdravia sa ľudstvo dokázalo vysporiadať s chorobami bakteriálneho pôvodu, bol objavený spôsob liečby antibiotikami, zdokonalila sa diagnostika vďaka novým zobrazovacím technikám (röntgen, ultrazvuk, CT, NMR). Napriek zdaniu, že medicínu už nemôže len tak niečo zaskočiť, sa tak nestalo. Objavili sa nové ochorenia, ktorých liečba nie je ani zďaleka jednoduchá. Zhruba od polovice 20. storočia sa prudko rozšírili chronické neinfekčné ochorenia, najmä ochorenia srdca a obehového systému – ischemická choroba srdca, hypertenzia, infarkt myokardu, mozgová porážka. (Okrem srdcovo-cievnych chorôb medzi chronické neinfekčné ochorenia patria: rakovina, reumatoidná artritída, zápalové ochorenia čreva, diabetes.... ) Ich zákernosť je o to väčšia, že nepoznáme ich príčinu. Ochorenia prebiehajú často celé roky skryto, bez bolesti či viditeľných prejavov. Ich objavenie prinesie chorému neblahú vedomosť o tom, že boj s chorobou je behom na dlhé trate a bude trvať až do konca života.
Je panika nutná?
Vo svojom blízkom okolí určite nájdete niekoľkých ľudí, o ktorých viete, že trpia na srdcovo-cievne ochorenia a viete určite aj o takých, ktorí tejto chorobe podľahli. Čísla mapujúce výskyt srdcovo-cievnych ochorení hovoria za všetko: každý tretí Slovák trpí na niektoré ochorenie srdca alebo obehového systému; úmrtia na spomínané ochorenia tvoria viac ako 50 % zo všetkých úmrtí na Slovensku. Podobná je situácia v Európe. Vo svete zomiera v dôsledku daných ochorení cca 15 miliónov ľudí ročne, pričom existuje predpoklad nárastu. Pred tridsiatimi rokmi bolo bežné, že uvedené ochorenia postihovali najmä ľudí po šesťdesiatke. Dnes sa v rizikovej skupine ocitajú už aj štyridsiatnici. Chorobný proces sa začína v mladom veku, je častým zdrojom invalidity, je spojený s vysokými nákladmi na liečebnú starostlivosť. To všetko sú dostatočne závažné dôvody na to, aby sme sa pustili do dôslednej prevencie. Čo to znamená? V prvom rade zozbierať informácie, v druhom rade o nich premýšľať a napokon priniesť potrebnú zmenu do svojho života.
Aká je príčina
Aj napriek mimoriadnemu úsiliu odborníkov sa dodnes nepodarilo nájsť jednu centrálnu príčinu ochorení srdca a obehového systému. Predpokladá sa (podobne ako u všetkých chronických neinfekčných chorôb spomínaných vyššie), že ich vznik zapríčiňuje viacero faktorov biologickej, psychickej či sociálnej povahy. Hovoríme o ich multifaktoriálnej podmienenosti. Namiesto pojmu príčina sa používa pojem rizikový faktor. Pri srdcovo-cievnych ochoreniach dodnes venovali odborníci pozornosť približne 300 rizikovým faktorom. Ich charakteristikou je synergické pôsobenie, čo znamená, že ich účinok sa zosilňuje, čím viac sa kumulujú. Ich pôsobenie je vzájomné, interaktívne.
Stres – rizikový faktor
Často skloňovaným slovom vo vzťahu k srdcovo-cievnym ochoreniam, ale aj k bežnému životu je stres. Rozumieme ním vnútorný stav človeka, ktorý sa ocitá v ohrození, a pritom sa domnieva, že jeho možnosti na zvládnutie danej situácie nie sú dostatočné. Ide o nervovo-hormonálnu reakciu. Je nám vlastná už niekoľko miliónov rokov a zdedili sme ju od našich živočíšnych predkov. Jej podstatou bolo pripraviť človeka na boj alebo útek v situáciách, keď išlo o život. Znamenalo to pripraviť sa na značnú fyzickú aktivitu. Biologická podstata fungovania človeka v strese zostala, aj keď spoločenské podmienky sa výrazne od čias praveku zmenili. Dnes si nemôžeme dovoliť použiť reakciu boja alebo úteku. A tak biochemická odpoveď, ktorá nám mala pôvodne zachrániť život, nám pomaly, ale isto život ohrozuje. Jedným z hlavných systémov, zapojených do nabudenia organizmu v situáciách stresu, bol a je obehový systém a srdce. Stres sa stal každodennou súčasťou života. Je rizikovým faktorom pri vzniku a priebehu takmer všetkých ochorení. Jeho negatívne dôsledky sa prejavujú na činnosti imunitného systému. Nie každý stres je však negatívny. Istú dávku stresu k životu potrebujeme, aby sme si zvyšovali vlastné adaptačné schopnosti v zmysle známej vety: „Čo ťa nezabije, to ťa posilní!“ Nebezpečný je len stres intenzívny, dlhodobo pôsobiaci, z ktorého vychádzame s pocitom nezvládnutia, prevalcovania, prekročenia našich možností.
D typ osobnosti
Výskumy ukazujú, že výskyt stresu v zamestnaní môže ovplyvňovať vznik ischemickej choroby srdca. Každý druhý Slovák pociťuje silný stres v práci (neistota v zamestnaní, práca v noci, nevhodné prostredie, vysoké nároky, práca pod tlakom, dlhá pracovná doba...) Najmä muži prežívajúci stres v práci sú ohrozenou skupinou populácie, náchylnou ku vzniku ischemickej choroby srdca. Ženy pociťujú stres najmä v súvislosti s rodinným životom. Na Slovensku je až jedna tretina žien vystavená riziku vzniku spomínaného ochorenia práve z dôvodu prežívania stresu v rodine. Riziko chorobnosti sa zvyšuje, ak je človek typom náchylným k neustálemu prežívaniu negatívnych emócií, je plný strachu, obáv, nešťastia, má depresívny pohľad na budúcnosť. Svoje prežívanie navonok neprejavuje, drží sa v ústraní od druhých ľudí, vyhýba sa spoločnosti. Typické je pre neho chronické prežívanie napätia a podráždenosti a takmer nepretržite zlá nálada. Osobnosť s takýmito vlastnosťami odborníci pomenovali ako D typ osobnosti (distreseed personality). V poslednom desaťročí mnohé vedecké práce potvrdili, že ľudia D typu častejšie chorľavejú aj zomierajú na srdcovo-cievne ochorenia ako iní. Možností, ako stres zvládnuť bez jeho škodlivých účinkov, je niekoľko. Účinná je najmä pohybová aktivita, prehodnotenie životných priorít, vytvorenie priestoru pre oddych, striedanie pracovných a relaxačných aktivít.
Psychosociálne faktory
Život nám prináša dôkazy a výskumy ich potvrdzujú, že vo vzťahu zdravie – choroba hrajú dôležitú úlohu psychické a sociálne charakteristiky človeka: vlastnosti jeho osobnosti, kvalita nervovej sústavy, zážitky a skúsenosti, spôsob akým myslí, cíti a vzťahuje sa k svetu, v akých vzťahoch a v akej spoločnosti žije. Dnes nie je pochýb o tom, že dianie v našom tele prebieha ruka v ruke s dianím v našej hlave a s dianím v našom najbližšom okolí. Alebo, ak chcete, neexituje telo bez duše a duša bez tela. Tento celostný pohľad je nutné mať na zreteli v akomkoľvek okamihu ľudského života pri nazeraní na človeka ako takého. K významným psychosociálnym faktorom, podieľajúcim sa na hromadnom výskyte chorôb srdca a obehovej sústavy, patrí predovšetkým depresia, hnev, A typ správania a sociálna opora.
Ničivá depresia
Môže prežívanie negatívnych emócií u inak zdravých ľudí zvyšovať riziko srdcovo-cievnych ochorení? Odpoveď znie - áno. Depresia zohráva podstatnú úlohu jednak pri vzniku, a tiež pri priebehu a liečbe srdcovo-cievnych ochorení nezávisle od iných rizikových faktorov. Jej základnými prejavmi sú: hlboký smútok, pesimizmus, strata záujmu o seba, neschopnosť robiť niečo s radosťou, neschopnosť tešiť sa, prežívať kladné emócie, strata chuti do jedla, nespavosť, nezáujem o okolie. Výskumy potvrdili, že depresia zvyšuje riziko nielen úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia, zvlášť v dôsledku infarktu myokardu, ale aj úmrtnosti na iné chronické neinfekčné choroby. Depresia spomaľuje rehabilitáciu, podieľa sa na vzniku recidív a opätovných hospitalizácií. Sťažuje spoluprácu v procese liečby a zhoršuje kvalitu života človeka. Depresia nemusí byť len jedna z príčin ochorenia, prípadne zhoršenia stavu. Môže byť tiež dôsledkom, reakciou človeka na prítomnosť ochorenia. Tak či tak, výskyt depresívnych príznakov je v populácii pacientov s ochoreniami srdca a obehového systému v rozmedzí 20 – 50 %. Úzkostné a depresívne príznaky však nie sú problémom len pacientov s chorobami srdca. Psychopatologické symptómy ľudia často utajujú, potláčajú a snažia sa ich maskovať rozličnými telesnými ťažkosťami. Deje sa tak približne u polovice všetkých somatických ochorení. Na Slovensku prežíva depresívne príznaky približne každý tretí človek. Odborníci varujú pred prudkým zvyšovaním depresívnych a úzkostných porúch. Ich výskyt bude zrejme dominantným zdravotným problémom 21. storočia.
Hnev - rizikový faktor
Ďalšou negatívnou emóciou do zoznamu významných nezávislých rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení je hnev, hostilita. Hnevlivý alebo hostilný človek je charakteristický celkovou podráždenosťou, popudlivosťou, nahnevanosťou, kritickosťou, vzťahovačnosťou, nedôverou, absenciou zmyslu pre humor. Prejavuje sa zlostným, nepriateľským až agresívnym správaním. Určite každý z vlastnej skúsenosti pozná, ako v situáciách prežívania hnevu a zlosti reaguje obehový systém. Zvýši sa krvný tlak, srdce začne rýchlejšie biť a vyplavuje sa adrenalín spôsobujúci celkové nabudenie. Uvedená reaktivita je nadmerne vysoká u osôb, u ktorých je hostilita kľúčovou vlastnosťou. Je známe, že hnevlivosť súvisí aj s horším životným štýlom, nedostatkom pohybu, fajčením, pitím alkoholu, nadváhou. Na Slovensku neexistuje výskum zachytávajúci výskyt hostility v populácii. Trend je jednoznačný. Nahnevaných ľudí pribúda. Dokumentujú to časté prejavy násilia v spoločnosti. Hnev slúži človeku ako obranný mechanizmus na zakrytie nejakej bolesti, slabosti alebo citlivého miesta. Je prostriedkom, ako na seba upozorniť a upovedomiť okolie, aby ma bralo vážne. Problémom je, že ľudia svojím pocitom nerozumejú a nevedia preto priamo vyjadriť svoju potrebu. Robia to nevedome prostredníctvom hnevu.
Správanie typu A
V 50. rokoch minulého storočia si dvaja vtedajší významní kardiológovia všimli nápadne podobné správanie u svojich pacientov. Charakterizovala ho chronická netrpezlivosť a nervozita pri dlhšom čakaní v čakárni. Nápadným dôkazom nedočkavosti boli zvláštnym spôsobom ošúchané stoličky v čakárni pred kardiologickou ambulanciou. Boli ošúchané len na kraji sedacej časti a na konci opierok na ruky, v dôsledku nedočkavého a nervózneho sedenia. Ray Rosenman a Meyer Friedman začali správanie svojich pacientov podrobnejšie študovať. Výsledkom ich práce bola Teória A typu správania u ľudí s kardiovaskulárnym ochorením. Správanie typu A je sa vyznačuje tromi základnými vlastnosťami: prežívaním časového stresu, hostilitou (spomínanou vyššie) a nadmernou súťaživosťou. Ľudia so správaním typu A majú vysoké pracovné nasadenie, pracujú veľa a neúnavne, sú orientovaní na úspech a výkon, neradi čakajú, chcú stihnúť všetko a čo najskôr, nezaoberajú sa vlastnými emóciami, ani prežívaním druhých, sú priebojní, často vo vysokých pozíciách, sú hostilní hostilní až agresívni, nepokojní, neobsedia na jednom mieste bez toho, aby nevykonávali minimálne jednu aktivitu, sú impulzívni, rýchlo a hlasno rozprávajú, nevedia sa uvoľniť a odpočívať. Poznávate sa? Ľudí so správaním typu A je v populácii 30 – 60 % , u tých, ktorí prekonajú infarkt myokardu sa vyskytuje častejšie. Od popísania správania typu A uplynulo viac ako polstoročie, napriek tomu naberá opäť na aktuálnosti v súvislosti s workoholizmom - chorobnou závislosťou na práci. Mnohé z uvedených vlastnosti sú totiž charakteristické pre ľudí s týmto problémom. Typický pacient so srdcovo-cievnym ochorením má vo svojom repertoári správania minimálne dve vlastnosti zo správania typu A, najčastejšie v kombinácii s hostilitou.
Sociálna opora
Vzťahmi s blízkymi ľuďmi v našom okolí vytvárame sociálnu sieť. Ukotvenie a fungovanie človeka medzi blízkymi ľuďmi má mimoriadny význam najmä pri zachovávaní zdravia. Nenadarmo sa sociálne väzby a vzťahy nazývajú sociálnym imunitným systémom. Sociálnou oporou rozumie psychológia silu, ktorú človeku v závažných životných situáciách dokáže poskytnúť okolie jemu blízkych ľudí. Nedostatok sociálnej opory sa spája so zvýšeným rizikom úmrtnosti v dôsledku srdcovo-cievnych chorôb. Týka sa to najmä ľudí osamelých, izolovaných, bez sociálnych vzťahov. Človek potrebuje byť milovaný, potrebuje dôverovať, potrebuje pochopenie, uznanie, bezpečie a prijatie. Neuspokojenie sociálnych potrieb vedie k frustrácii. Jej prejavom môžu byť stavy nepohody, vedúce až k objaveniu chorobných symptómov rôznej povahy. U ľudí trpiacich srdcovo- cievnymi ochoreniami je sociálna opora obzvlášť dôležitá po návrate z nemocničného prostredia domov. Masívne pocity úzkosti a depresie plynúce z obáv o svoj život v tomto období môže kvalitná rodinná atmosféra značne redukovať. Vážme si, rozvíjajme a pestujme vzťahy s našimi blízkymi. Sú pre nás významnejšie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Investícia do vzťahov je najzmysluplnejšou investíciou človeka.
Najvýznamnejšie rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení
Ako ste na tom vy? Týka sa vás niektorý z uvedených rizikových faktorov? Ak ich je viac ako 5, pravdepodobnosť výskytu srdcovo-cievneho ochorenia je viac ako 50 %.
-
zvýšená hladina celkového cholesterolu (dislipoproteinémia)
-
vysoký krvný tlak – systolický nad 130 a diastolický nad 85 mm Hg (artériová hypertenzia)
-
fajčenie
-
obezita
-
nedostatočná pohybová aktivita
-
cukrovka (diabetes melitus)
-
nevhodná strava
-
dedičnosť
-
stres
-
psychosociálne faktory
Autor článku: Viera Cviková