Príjem živín v potrave slovenských detí ešte stále nie je vyvážený. Dokazuje to štúdia kolektívu špecialistov, ktorí na pôde Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) v spolupráci s Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou v Bratislave realizovali prieskum na vzorke 6000 školákov z celého Slovenska. Najzávažnejším nedostatkom je podľa výsledkov výskumu prekračovanie odporúčanej dávky tukov u chlapcov, ale aj štruktúra konzumovaných tukov. Podľa Kataríny Babinskej z Fyziologického ústavu LF UK v strave detí ešte stále chýbajú mastné kyseliny s dlhým reťazcom. Riešením je podľa jej slov najmä zvýšená konzumácia rýb a starostlivý výber konzumovaných tukov. Deti by mali prijímať predovšetkým rastlinné tuky.
„Závažný je aj nízky príjem vápnika. Mlieko a mliečne výrobky sú nedostatočne konzumované, ale treba mať na pamäti, že aj zelenina je úžasným zdrojom vápnika," skonštatovala Babinská. Nedostatočný je aj príjem zinku, medi a vitamínov zo skupiny B. „Za závažný nález považujeme vysoké zastúpenie jednoduchých cukrov v strave," vysvetlila a dodala, že práve tieto cukry, prinášajú prázdne kalórie. Naopak, priaznivým výsledkom bolo zistenie, že príjem vlákniny u detí dosahuje odporúčanú výživovú dávku, splnená je odporúčaná dávka vitamínu C a príjem tukov u dievčat neprekračuje odporúčanú hodnotu. Aj napriek tomu však Babinská odporúča rodičom detí zvýšenú pozornosť výberu správnych potravín.
Tí by nemali zabúdať, že pre dieťa je dôležité prijímať správne množstvo tukov, pozornosť by mali venovať aj ich štruktúre. Snažiť by sa mali zvýšiť príjem potravín bohatých na vápnik. Ten je zastúpený nielen v mlieku a mliečnych výrobkoch, ale aj v minerálnych vodách, sardinkách a zelenine. Jedálniček detí by mal obsahovať aj nutrične hodnotné potraviny, ako celozrnné pečivo a obilniny, zeleninu, ovocie, mlieko, mliečne výrobky so stredným obsahom tuku, rastlinné oleje, strukoviny, olejnaté plodiny, ryby, mäso najmä s nízkym zastúpením tuku. V strave chlapcov a dievčat je dôležité znížiť príjem sacharózy, ktorú obsahujú najmä sladené nápoje. Optimálne rozloženie stravy v priebehu dňa by malo byť nasledovné – raňajky 20, desiata 10, obed 35, olovrant 10 a večera 25 percent z celodenného príjmu energie a živín. Nesprávne stravovanie sa totiž podieľa nielen na obezite detí, ale vzniku závažnejších ochorení v neskoršom veku. V krátkodobom horizonte sa môže ich nesprávne stravovanie prejaviť v podobe malátnosti, únavy či horšej sústredenosti.
Autor článku: TASR