Žijeme naozaj dlhšie?

Žijeme naozaj dlhšie?
Zdroj: bigstockphoto.com

V médiách sa často objavujú optimistické správy, citujúce anonymné vedecké štúdie, podľa ktorých sa za posledných 160 rokov predlžuje náš priemerný vek až o tri mesiace ročne. Za tú dobu by to teda mal byť až 40-ročný skok. A na prvý pohľad to štatistiky aj potvrdzujú.

Štatistická ročenka Ligy národov z roku 1939 uvádzala očakávanú dĺžku života mužov v Egypte 31 rokov (ženy 36 rokov), v Nemecku 60/63 rokov a rekordéri vo Švédsku sa dožívali v priemere 63/65 rokov. Vtedajšia generácia Japoncov mala perspektívu dožiť sa 45 rokov a dnešná až takmer dvojnásobok!

Avšak podľa výskumu Nemeckej spoločnosti pre empirickú medicínu bola už v roku 1890 u tých Nemcov, čo sa dožili viac ako päť rokov, priemerná dĺžka života o štyri roky vyššia než je dnes. A tento údaj je tak isto hodnoverný. Ako je to možné? Vysvetlením je fakt, že priemer dožitia obyvateľstva ovplyvňovala v minulosti vysoká detská úmrtnosť. K tomu treba pripočítať aj vysokú rizikovosť pôrodov v amatérskych podmienkach domácností, na ktorú doplácali najmä prvorodičky.

Svoju daň si vyberali aj amatérske potraty, takže ženy sa dožívali v priemere menej rokov. Zároveň však potvrdením toho, že aj v minulosti mali ľudia šancu dožiť sa pozoruhodne vysokého veku je obraz z roku 1552, vystavený v kaštieli Betliar. Znázorňuje manželský pár - Jánosa Rovin Rátza a jeho ženu Sáru. Ona žila údajne 164 rokov, on až 172.

Rekordéri dlhovekosti

Podľa Guinessovej knihy rekordov bol doteraz najdlhšie žijúcim pozemšťanom Ind Sing Joginder, ktorý to dotiahol na 146 rokov. Žiadny seriózny vedec by za to ale neručil. Rovnako ako za vyhlásenie jeho krajana, Habiba Mijana, že berie dôchodok už od roku 1938, pričom sa dožil 132 rokov. Podľa dokladov by však mal mať „len“ 125 rokov.

Omnoho pravdepodobnejší je magický rok dožitia 114 rokov. Toho sa dožili Španiel Riudavets Moll, Japonec Jukiči Čugandži aj Američan William Coates. V tom istom veku zomrela aj do roku 1992 najdlhšie žijúca Japonka, ale aj Američanka z mestečka North Lima v Ohiu Charlotte Benknerová. 

Hranica rekordnej dlhovekosti sa však posúva. V roku 2003 ju prekonala Kamato Hangoová z mesta Kagošima, narodená v roku 1887, ktorá zomrela ako 116-ročná. Číňanka Kchung Jin sa narodila v roku 1871 a zomrela na zápal pľúc ako 123 ročná. Najdlhšie žijúca Češka Milada Nováková zomrela 108 ročná, mesiac po svojich narodeninách, a do poslednej chvíle obľubovala čokoládu a sladkosti vôbec. Zaujímavé je, že to bola obyvateľka veľkomesta Praha. Jej rovesníčka z dedinky Nivnice na Slovácku pani  Anděla Flasarová sa v roku 2006 dožila „len“ 105 rokov. Najstaršou Slovenkou bola Mária Holoubková z Trenčína, prvá profesionálna fotografka, ktorá sa v roku 2004 dožila 106 rokov.

Seniori ovládnu svet?

Najväčší optimisti tvrdia, že človek sa môže dožiť v priemere až 120 rokov, striedmejšie odhady sú len na 85 rokov. Kým sa vedci dohadujú, ľudia si starnú celkom mimo štatistických prognóz. Prelom storočí 1999/2000 oslávilo v Rakúsku odhadom 380 tých, čo tak okúsia život v troch storočiach – devätnástom, dvadsiatom aj dvadsiatom prvom. Najdlhšieho veku na svete sa v priemere dožívajú obyvatelia japonského ostrova Okinawa – takmer šesťsto z nich sa dožilo 110 rokov.

V Kanade už ku koncu  minulého storočia žilo až 3 700 matuzalémov a matuzalémiek. V Nemecku v tom istom čase pripadlo 36 storočných na milión obyvateľov, dokopy cez dve tisícky v celej krajine. Vedec James Vaupel z Inštitútu Maxa Plancka v Rostocku v roku 2004 predpovedal, že: „Viac ako polovica všetkých dievčat a tretina chlapcov, ktorí dnes prídu v Nemecku na svet, oslávi v ďalšom storočí sté narodeniny.“ V roku 2035 by mala byť viac ako polovica všetkých obyvateľov Nemecka staršia ako 50 rokov. 

Vo váženom vedeckom časopise Nature skupina vedcov predpovedala optimálny ľudský vek 95 rokov. Zároveň upozornili, že pri eliminovaní všetkých životohrozujúcich chorôb by sa tohto veku dožívala drvivá väčšina obyvateľov. Domyslené do konca, tí všetci by umierali takmer naraz, vo vlnách. Celá generácia by tak zmizla behom jedného roku. Pohrebné ústavy by nestíhali pochovávať. Nad hrobmi by nemal kto z rovesníkov smútiť. Všetci by boli buď na ceste na cintorín, alebo na ňom. To všetko štúdia predpovedala už na rok 2000. Zatiaľ sa tak nestalo. Našťastie.

O individuálny odhad dožitia každého z nás sa už pred tisícročiami pokúsili Číňania. Podľa starých čínskych filozofov dostane každý z nás na začiatku života pomyselnú misku ryže. Ako rýchlo ju zje, taký dlhý, či krátky bude jeho život.

Autor článku: Gustáv Murín

Dátum zverejnenia: