Osobnostné a emocionálne problémy neobchádzajú ani deti. V minulom roku evidovala Linka detskej istoty UNICEF 119 hovorov na tému samovražda. "Deti potrebujú prerozprávať s niekým to, čo aktuálne prežívajú, to, čo ich ťaží alebo zabraňuje prežívať plnohodnotný život," uviedla pre TASR odborná garantka linky Katarína Trlicová. Výhodou linky je práve skutočnosť, že dieťa ostáva v anonymite a môže naozaj hovoriť o tom, čo ho trápi. "Niekedy sa stane, no, našťastie, veľa tých hovorov nie je, že deti hovoria aj o tom: najradšej by som sa zabil, najradšej by som z tohto sveta odišiel, už ma to nebaví, lebo som neúspešný," uviedla Trlicová. Dôvodov takýchto úmyslov môže byť viacero. V niektorých prípadoch zlyháva primárna rodina dieťaťa, niekde ide o sklamanie z partnerského vzťahu. To je typické najmä pre adolescentov vo veku od 15 do 18 rokov, ktorí podľa Trlicovej viac bilancujú svoju aktuálnu pozíciu v živote.
Mladí v tejto vekovej kategórii sa už väčšinou nezaoberajú problémom "zlého" vysvedčenia. "Oni to už vedia racionálnejšie zvážiť," vysvetlila Trlicová. Naopak, zlé študijné výsledky trápia skôr menšie deti, žiakov prvého stupňa základných škôl. "Tí nám povedia, ja mám zlé známky, ja radšej ujdem z domu, ja si radšej niečo urobím," hovorí o svojich skúsenostiach garantka linky. Také slová však označila za demonštratívne a dodala, že úlohou odborníka na druhej strane telefónu je dieťa upokojiť, či vysvetliť, nech situáciu prehodnotí so svojimi rodičmi. U starších detí sa objavuje sociálne zrenie, prudký nárast intelektovej výbavy. "V tomto období deti bilancujú, porovnávajú sa. Patria do nejakej skupiny a chcú mať primeranú rolu," hovorí Trlicová. Problémy môže dieťaťu spôsobovať rozvod rodičov, alkoholizmus v rodine či v závažnejších prípadoch silné narušovanie jeho práv v podobe obťažovania a sexuálneho zneužívania. V takýchto prípadoch, keď dieťa nepozná východisko a nesie si v sebe traumu, môže rozmýšľať nad smrťou.
"Väčšina problémov je o tom, že sa s deťmi málo komunikuje o ich prežívaní. To je veľmi dôležité, rozprávať sa s deťmi, čo prežívajú," radí Trlicová. Ako dieťa prežíva situácie, ako sa cíti v skupine rovesníkov, akú tam má rolu, aké pocity prežíva, keď sa prvýkrát zaľúbi či rozíde s priateľom. Odborníci sa tak prostredníctvom linky snažia v spolupráci s dieťaťom nájsť riešenie jeho situácie. Trlicová však upozorňuje, že odborník nerieši problém namiesto dieťaťa, ale spolu hľadajú možnosti ako ďalej. Dieťa si podľa jej slov uvedomí svoju schopnosť riešiť problém, zvyšuje sa tým jeho kompetentnosť. Pri rozhovore cez telefón je dôležité venovať pozornosť najmä paraverbálnej stránke prejavu, ako je farba, intenzita či dieťa komunikuje, "hmká" vzdychá alebo plače.
Pracovníci linky tak musia z rozhovoru odčítať prežívanie situácie dieťaťom a pracovať s ním primeraným spôsobom. "Mali sme aj taký hovor, kedy naozaj volajúca osoba bola v takom zlom psychickom stave, že bola rozhodnutá si ublížiť a odísť. Ale naším pracovníkom sa podarilo s ňou veľmi dlho rozprávať a získať nejaké faktografické údaje, aby sme vedeli identifikovať, kde je. V spolupráci s políciou bola táto osoba zachránená," zaspomínala si Trlicová. Odborníci WHO predpokladajú, že ročne na dokonanú samovraždu zomrie milión osôb. Realita je taká, že každú minútu si niekde vo svete vezmú život dvaja ľudia. V priemyselne vyspelých spoločnostiach predstavuje dobrovoľný odchod zo života neraz druhú alebo tretiu príčinu úmrtnosti dospievajúcich a mladých ľudí. Na celom svete v rámci populácie bez ohľadu na vek je samovražda (odborne: suicidum) treťou príčinou úmrtnosti. Myslieť na globálnej úrovni, plánovať na národnej úrovni a konať na lokálnej úrovni - to je heslo pre Svetový deň prevencie samovrážd pre rok 2008, ktorý pripadá na dnes, 10. septembra. Svetový deň je iniciatívou Medzinárodnej asociácie na prevenciu samovrážd (International Association for Suicide Prevention, IASP) v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
Autor článku: TASR