Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) je politicky ovládaný, myslí si poslanec za SDKÚ-DS Viliam Novotný. "Môžeme skonštatovať, že úrad v prípade Európskej zdravotnej poisťovne (EZP) nekonal z dôvodu neodbornosti a nerozhodnosti, politických tlakov alebo kombinácie oboch," uviedol dnes na tlačovej konferencii v Bratislave. Podľa neho totiž úrad iba "prešľapoval a čakal". Podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš sa domnieva, že je potrebné vyvodiť konkrétnu zodpovednosť. V tejto súvislosti nevylúčil, že ministrovi zdravotníctva Richardovi Rašimu podá návrh na odvolanie šéfa ÚDZS Richarda Demoviča.
Situácia, keď nerozhodnosť a snahu neuškodiť finančnej skupine podporujú politické vplyvy, je podľa Mikloša pre celú spoločnosť "veľmi škodlivá". Konkrétne fakty a čísla výročnej správy EZP za rok 2007 a správy ÚDZS jasne dokazujú, že úrad zlyhal a neplnil si svoje zákonné povinnosti, podčiarkol podpredseda SKDÚ po poslaneckom prieskume, ktorý vo štvrtok 18. septembra uskutočnili na ÚDZS. V dôsledku tohto zlyhania podľa neho hrozí, že stratu nebudú kryť akcionári poisťovne, a teda skupina J&T, ale daňoví poplatníci. "Keby úrad postupoval podľa zákona o zdravotných poisťovniach, škody by boli oveľa menšie," doplnil Novotný. Čiastku, ktorú bude treba uhradiť, však podľa nich určí až výsledok likvidácie. Ako Mikloš spomenul, jeden z argumentov úradu je to, že EZP bola bonitná. "Prečo by sa bonitná firma dávala do likvidácie? A ak vtedy bola nebonitná, čo je evidentné, že bola, došlo k zníženiu hodnoty práve tým, čo sa dialo s poistným kmeňom," poznamenal. Odborníci sa podľa jeho informácií zhodujú, že hodnota poistného kmeňa rýchlo klesá. "Je celkom evidentné, že tie straty tam budú a niekto ich bude musieť vykryť," vysvetlil.
Argumentoval aj tým, že údaje z výročnej správy o strate v hospodárení EZP prevýšili vlastné imanie o 190 percent, pričom zákon hovorí, že úrad môže zrušiť povolenie pre poisťovňu, ak strata prevyšuje 50 percent. "Úrad nekonal napriek tomu, že musel mať tieto údaje. Zdôvodňuje to tým, že čakal na účtovné výkazy a výrok auditora," povedal podpredseda SDKÚ. Podľa neho však argument úradu neobstojí, pretože ÚDZS mal informácie, že poisťovňa nemá dobré hospodárske výsledky. Ako dodal, EZP si neplnila ani obchodno-finančný plán vo viacerých smeroch, no úrad, aj napriek tomu, že čísla mal k dispozícii už v januári, nekonal. ÚZDS podľa neho nevyužil ani inštitúciu ozdravného plánu. "Straty boli 234 miliónov korún (7.767.377 eur) a disponibilné prostriedky boli 102 miliónov korún (3.385.779 eur), čiže strata je stále 132 miliónov (4.381.597 eur)," podčiarkol.
V podobnej situácii sa ocitla Spoločná zdravotná poisťovna v roku 2005, keď úrad pod bývalým vedením konal a napriek tomu, že akcionármi boli štátne inštuitúcie, donútil ich vykryť straty navýšením základného imania. "Presne to isté mal úrad urobiť aj teraz, aby stratu vykryli akcionári, spoločnosť J&T," konštatoval Mikloš. Podľa neho zákon jasne hovorí, že úrad môže podať návrh na ozdravný plán, spoločnosť ho musí predložiť a úrad ho buď schváli, alebo neschváli. "Ak ho neschváli a akcionári nerozhodnú o navýšení základného imania, úrad okamžite môže uložiť nútenú správu," uzavrel.
Spoločnosť Medical care holding Ltd., ktorá je jediným akcionárom EZP, doručila 2. mája ÚDZS oznámenie o zrušení spoločnosti Európska zdravotná poisťovňa a. s. a jej vstupe do likvidácie. K likvidácii poisťovne môže dôjsť z jej vlastnej vôle alebo z rozhodnutia ÚDZS. V prvom spomínanom prípade prechádzajú poistenci do inej poisťovne na základe dohody medzi poisťovňami, v druhom prípade do najväčšej zdravotnej poisťovne.
Autor článku: TASR