Čoraz typickejším ochorením dneška, ktoré sa spája najmä s pohybovým aparátom človeka, je osteoporóza. Dochádza pri nej k zníženiu množstva a kvality kostnej hmoty, rozrušeniu až deštrukcii architektúry kosti a zmenenému obsahu minerálnych látok v nej.
Narušenie stability kostry vedie k poruchám pohybových funkcií a následným úporne bolestivým situáciám pri aktivite aj v pokoji. Zároveň je prítomné neustále nebezpečenstvo rizika komplikovaných a ťažko sa hojacich zlomenín. Nepríjemným predpokladom je, že v tomto novom tisícročí postihne osteoporóza pravdepodobne viac ako polovicu ženskej a tretinu mužskej populácie. Príslušníci rôznych rás bývajú ochorením zasahovaní rôzne často; choroba prakticky nepostihuje černochov, naproti tomu ázijské národy a biela rasa trpia veľmi často.
Osteoporóza má aj rozličné, pomerne charakteristické „prezývky“ – plazivá epidémia, civilizačná daň z komfortu, tichý zlodej kostí, ortopedická epidémia alebo detské ochorenie, ktoré sa prejavuje v dospelosti. Niektorí bádatelia toto ochorenie zaraďujú medzi typické civilizačné choroby, v ktorých má špecifi cké postavenie denný režim, stravovanie a pohybová aktivita – rôzne druhy športovania alebo úplná absencia pohybu. Najdôležitejšími formami choroby sú postklimakterická a starecká osteoporóza – tzv. primárne formy.
Mladosť nie je ochranná známka
Porucha harmónie vnútorného prostredia kostí, ako býva charakterizovaná osteoporóza, nie je však iba typickou známkou pre stredný a starší vek, ale čoraz častejšie sa objavuje v mladosti. Keď prichádza mladý človek na pravidelnú lekársku prehliadku a sťažuje sa na bolesti kostí najmä chrbtice a je v období pubertálneho rastu, musí lekár zvažovať aj problém tzv. juvenilnej osteoporózy. Tá totiž nie je až taká zriedkavá, ako by sme si mysleli. Vyskytuje sa často u dievčat a mladých žien pri nedostatku hormónu estrogénu, napríklad pri oneskorenej puberte, ale aj u mladých osôb, vystavovaných maximálnej fyzickej záťaži a jej píliš častom opakovaní (napríklad u špičkových športovcov). Tento druh zaťažovania a preťažovania vyvoláva výraznú spotrebu vápnika aj vitamínu D a vytvára vyššie riziko vzniku poruchy stavby kostí – tzv. sekundárnu formu osteoporózy, ktorá nie je neobvyklá ani po rôznych úrazoch, spojených s komplikovanými a zle sa hojacimi zlomeninami, prípadne ako následok ochorení spojených s poruchami látkovej premeny a hormonálnym hospodárením.
U športujúcich je tiež možnosť miestneho preťaženia - najmä u mladých vzpieračov a kulturistov pri posilňovaní so zvýšenými hmotnosťami alebo nesprávnou technikou. Tento problém sa dotýka aj cvičencov oboch pohlaví vo fi tness - centrách, kde sa nie vždy pracuje s váhami citlivo a správne vzhľadom na vek a zdravotný stav športujúceho. Rizikom je tiež tzv. amatérske dopovanie najrozličnejšími nepovolenými podpornými prostriedkami, ktoré sú zvyčajne hormonálneho charakteru a môžu výrazne narúšať štruktúru kostí rovnako u mužov i žien.
Hrozí prudký nárast
O samotnom nástupe ochorenia a jeho bezprostredných následkoch (neobvyklé mikrozlomeniny, ale aj väčšie fraktúry s následným znižovaním telesnej výšky – „prepad postavy“) však rozhoduje nielen vek a momentálny stav organizmu, ale aj genetické dispozície i kvalita pohybového aj denného režimu vrátane detstva a dospievania ako napr. ekologické vplyvy, dĺžka dojčenia – resp. konzumácie materského mlieka, správna výživa, možnosti regenerácie pohybového systému, extrémne športovanie v mladosti, špeciálne športy – gymnastika, balet a pod., vytrvalostné záťaže alebo žiadna pohyblivosť, vysedávanie.
Americké štatistiky uvádzajú, že dnes je v USA viac ako 24 miliónov ľudí s osteoporózou a predpokladajú, že do roku 2020 sa ich počet zdvojnásobí. V súboroch po päťdesiatom roku života sa preukázala osteoporóza v 29 percentách u žien a v 8 percentách u mužov. Avšak bolesti chrbtice, kde môže byť osteoporotické preriedenie kostnej hmoty stavcov jednou z podstatných príčin, sa nachádzajú u 38 percent žien a 35 percent mužov. Vyšší výskyt ochorenia bol v ekologicky nepriaznivých oblastiach, kde sa vyskytovali rôzne chemické továrne.
Úskalia diagnostiky
Diagnóza osteoporózy sa dá síce podľa rôznych „znamení“ predpokladať už pred výskytom deformácií alebo zlomenín kostí, ale na úplných sto percent sa dokazuje stále iba ťažko. Napriek zmenám v látkovej premene, nenachádzame totiž celkom typické laboratórne parametre, jednoznačne potvrdzujúce ochorenie. Hustotu kostných štruktúr síce dnes vieme určiť pomocou osteodenzitometrie a kvantitatívnej počítačovej tomografie, ale mnoho pacientov s kostnými zlomeninami podmienenými osteoporózou môže vykazovať úplne normálne hodnoty.
Preto pri nejasných nálezoch môže rozhodnúť odber vzorky s následným histologickým vyšetrením. U žien ešte existuje možnosť genetického vyšetrenia, pomocou ktorého poukážeme na osoby s génovým defektom (mutácia na spojivovom tkanive – kolagéne typu I-alfy-1-gén) a nemusí sa čakať až do rizikového obdobia prechodu. Podľa najnovších poznatkov je riziko osteoporózy pri dokázaní génového defektu trojnásobne zvýšené. Tento test však tiež „len“ poukazuje na zvýšené riziko, ale nie je dôkazovým materiálom.
V prevencii postklimakterickej osteoporózy by však mohol mať svoje miesto, napríklad pre rozhodnutie o substitučnej hormonálnej terapii u rizikových osôb. A tak je najlepšou liečbou vyvarovanie sa ochorenia pomocou prevencie. Treba sa snažiť aj o príjem denného množstva vápnika 1000 až 2000 miligramov, ktorý môže postihnutá osoba dosiahnuť konzumáciou potravín bohatých na vápnik (mlieko, mliečne výrobky, syry) alebo užívaním vápenatých solí vo forme šumivých tabliet.
Cielená pohybová aktivita ako prevencia
Športovanie je veľmi dobrým preventívnym faktorom pri zabraňovaní vzniku osteoporózy – pokiaľ je vykonávané tak, ako má byť. Pohyb má totiž za určitých predpokladov, bezprostredný pozitívny vzťah k dynamike premeny kostí a to nielen v procese ich prestavby, ale aj v ich posilňovaní – zvýšeným ukladaním minerálov. Predpokladom a podmienkou dobrého vplyvu športu je však harmonický pomer medzi statickou a dynamickou (pohybovou) formou záťaže.
Fyzické zaťaženie sa, pokiaľ je dlhodobejšie, predpokladá skôr v submaximálnej intenzite a nie v preexponovanej maximálnej, jednostrannej alebo nedostatočnej. To platí pre veľké – dlhé „rúrovité“ kosti (napr. stehenná), ktoré nesú najväčšiu záťaž, ale tiež pre kosti hoci minimálne zaťažované. Cielená a zodpovedajúca pohybová aktivita „zahusťuje“ kostnú hmotu, zlepšuje jej minerálne zloženie, pôsobí na jej architektoniku a spevňuje kostné kôrové vrstvy. Tým sa zvyšuje odolnosť kostí proti vonkajšiemu násiliu (pády, údery).
Pravidelné lekárske kontroly a rozvoj nových diagnostických metód umožňuje včasnejšie rozpoznávanie predpokladu vzniku tohoto zákerného ochorenia. Pri dodržiavaní zásad prevencie, znižovania rizík a najmä myslením na existenciu tejto choroby, je možné zabrániť jej „rozkvetu“. Európska nadácia pre osteoporózu (EFFO) vytýčila strategický cieľ: Európa bez osteoporózy (Europe Free From Osteoporosis) a to nemusí byť vôbec nič nemožné pre akúkoľvek vekovú kategóriu oboch pohlaví.
Autor článku: Pavel Malovič