Srdcové záležitosti a infarktové situácie riešime takmer každý deň, ale na srdce pritom nemyslíme. Pozornosť by si však iste zaslúžilo. Na jeho ochorenia totiž umierame častejšie než na rakovinu.
Podľa slovenského kardiológa MUDr. Gabriela Kamenského medzi pacientmi so srdcovo- cievnymi ochoreniami pribúda čoraz viac žien. Príčiny sú známe: veľa fajčíme, nedbáme na správnu výživu a sme pohodlné, necvičíme. Skrátka, podceňujeme riziko, ktoré nám zo strany srdca hrozí.
Keď búši na poplach
Náš najdôležitejší sval potrebuje na svoju prácu dostatočný prísun okysličenej krvi. V okamihu, keď sa v cievach objaví nejaká prekážka a krv cez ňu nemôže prúdiť do srdca, dochádza k poškodeniu srdcového svalu, k zlyhaniu srdca alebo infarktu. Ten však nemusí byť nutne smrteľný, závisí od stavu našich ciev. Pri ateroskleróze dochádza k ukladaniu tuku v stenách ciev a postupnému zužovaniu. Srdce trpí dlhodobým nedostatkom krvi a kyslíku, čo má za následok ischemickú chorobu srdca a tá sa prejavuje rôznymi závažnými formami. Srdce je najdôležitejší ľudský sval, ktorý sa v našom živote narobí až-až!
Viete, že:
-
Denne sa stiahne priemerne 100 000-krát, čo je viac ako 36-miliónkrát ročne?
-
Každú minútu prečerpá 5 až 6 litrov krvi cievnym riečiskom, ktoré je dlhé desiatky tisíc kilometrov?
-
Je najvýkonnejším bioprístrojom na svete? Váži len 300 až 500 gramov a ročne prečerpá viac ako tri milióny litrov krvi!
Centimetre varujú
Ako zistíme, či nášmu srdcu hrozí ochorenie? Odmerajme si pás. Ak máme viac než 88 cm, už sme v rizikovej zóne. Pre silnejšiu polovičku ľudstva je táto hranica 102 cm. Nadváha súvisí so zlým stravovaním.
Zákerným tukom je cholesterol. Hoci ho potrebujeme k životu, pri nadbytku je nebezpečný, pretože sa ukladá v cievach a zhoršuje ich priechodnosť. Laicky rozlišujeme dva typy cholesterolu: LDL alebo zlý cholesterol, ktorý sa usadzuje v cievach, a HDL čiže dobrý cholesterol, ktorý vracia nadbytočný cholesterol späť do pečene, snaží sa zbaviť cievne steny zlého cholesterolu.
Ideálne je mať nízku hladinu LDL a vysokú HDL. Hodnota cholesterolu by sa mala pohybovať do 5 mmol/liter. Už pri jej zvýšení je treba zmeniť životný štýl a jedálniček.
Čo by sme teda mali na tanieri uprednostniť, ak chceme zostať zdraví? Inšpiráciou môže byť aj stredomorská diéta, ktorá podľa najnovších výskumov francúzskych vedcov znižuje riziko ochorenia srdca až o pätnásť percent. Hlavnú úlohu pritom hrá olivový olej a chudé mäso, ktoré obsahujú zvláštnu, ľudskému telu veľmi prospešnú bielkovinu. Priaznivý vplyv stredomorskej diéty zvyšujú ryby, vláknina, orechy a zelenina.
Nedávne štúdie Americkej spoločnosti pre ústnu hygienu dokázali súvislosť medzi ochorením ďasien a srdcovo-cievnymi chorobami. Neodstránené baktérie z ďasien sa môžu dostať do krvného riečiska a rozšíria sa po celom tele. Môžu tiež vyvolať zmeny krvného tlaku, srdcovej frekvencie, frekvencie srdcového svalu. Príznaky ochorenia ďasien: zápach z úst, červené a opuchnuté ďasná, citlivé zuby, bolesti pri žuvaní, hnedasté povlaky na povrchu zubov, pachuť v ústach, citlivé ďasná.
Krok za krokom
Pohodlná, ale svižná chôdza výrazne prospieva nášmu zdraviu! Stačia necelé dva kilometre denne a nášmu srdcu dáme šancu na život bez chorôb! A či by vám väčšmi vyhovovalo tridsaťminútové cvičenie doma? Poznáme však ešte lepší recept na zdravé srdce: pätnásť minút smiechu denne plus tridsaťminútové cvičenie trikrát týždenne a vaše cievy budú lepšie fungovať! Tvrdia to americkí kardiológovia z Marylandu.
Tak či tak, pohyb je pre zdravie srdca nevyhnutný. „Vďaka technickému pokroku sa pohybujeme o dve tretiny menej ako pred sto rokmi a denne prejdeme absurdných 300 krokov namiesto potrebných 10 000,“ vraví MUDr. Pavel Malovič. Podľa tohto renomovaného lekára každý sval kostry potrebuje dennú dávku aspoň dvesto podnetov na to, aby zostal ako-tak fit a ďalších tristo, aby zvyšoval svoju kvalitu a pružnosť. „Dostatočný pohyb je najprirodzenejším a najlepším základom na zachovanie zdravia, mladosti a sviežosti celého organizmu,“ zdôrazňuje.
Aby ste mohli posúdiť svoje riziko srdcovo-cievneho ochorenia, ktoré je najčastejšou príčinou úmrtia vo vyspelých krajinách, odpovedajte na nasledujúce otázky:
-
Fajčíte?
-
Pijete denne viac než dva drinky?
-
Ste bývalý fajčiar, žijete s fajčiarom alebo pracujete na fajčiarskom pracovisku?
-
Presedíte väčšinu času a športujete raz do týždňa?
-
Pijete denne viac než tri kofeínové nápoje?
-
Máte viac než 15 kg nadváhy?
-
Máte vysoký krvný tlak (viac ako 140/90) alebo máte vysokú hladinu cholesterolu (viac ako 6,2)?
-
Trpel niekto vo vašom najbližšom príbuzenstve srdcovo-cievnym ochorením pred 60. rokom svojho veku?
Podľa lekárov už jedna kladná odpoveď môže zvýšiť pravdepodobnosť, že sa u vás objaví srdcovo- cievne ochorenie. Neznamená to však, že by ste mali žiť v obavách, ale mali by ste začať vážne uvažovať o zmene životného štýlu – dostatku pohybu, zdravom stravovaní a nefajčení.
Tikajúca bomba
Ideálny krvný tlak je 120/ 80; od hodnôt 140/ 90 hovoríme už o hypertenzii. Zvýšený krvný tlak viac namáha srdce, prispieva k poškodeniu vnútornej výstelky ciev, a tým ku zvýšeniu rizika ukladania cholesterolu a ďalších látok do cievnych stien. Postihnutí sa zväčša cítia zdraví, i keď niekedy sa vyskytujú varovné ťažkosti, ako sú bolesti hlavy, hučanie v ušiach, krvácanie z nosa či závrate. Liečba vysokého krvného tlaku spočíva v úprave životosprávy, dostatku pohybu a v užívaní účinných liekov. Skúsenosti lekárov hovoria, že chorí sa niekedy nazdávajú, že po tom, čo im lieky pomohli znížiť tlak na optimálnu hodnotu, už ich nemusia užívať. To však neplatí, pretože po ich vysadení sa tlak pacientov zasa rýchlo zvyšuje. Odporúčajú, aby si každý muž a žena po štyridsiatke aspoň raz do roka nechali odmerať krvný tlak.
Autor článku: Dagmar Murgašová