Slovensko je v európskom rebríčku úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia na jednom z najhorších miest v Európe. Ako dnes na tlačovej konferencii uviedla vedecká sekretárka Slovenskej kardiologickej spoločnosti (SKS) Eva Goncalvesová, každý druhý Slovák zomrie na ochorenie srdca alebo ciev. "Mortalita v Európe klesá, u nás stagnuje," ozrejmila. Za problematický odborníci považujú aj časový interval, od ktorého pacient zavolá pri prejavoch infarktu lekársku pomoc. Podľa štatistík sú to až tri hodiny.
Podľa Goncalvesovej existujú dve stratégie, ktorými sa dajú tieto "alarmujúce podmienky" riešiť. Treba podporovať prevenciu vzniku chorôb srdca, ciev, zlepšovať dostupnosť a skvalitňovať účinnú a progresívnu zdravotnú starostlivosť," dodala. Preventívnymi opatreniami zameranými na zdravú populáciu sa podľa odborníkov dá mortalita definitívne ovplyvniť, no výsledky sa môžu prejaviť až o niekoľko rokov. "V roku 2005 umrelo približne 4300 ľudí na cievne príhody a zhruba 1800 na akútny infarkt. O dva roky, v roku 2007, nám stúpol počet úmrtí na 5200," vysvetlil prezident Slovenskej nadácie srdca a hlavný odborník rezortu zdravotníctva pre kardiológiu Gabriel Kamenský s tým, že vzostup o tri percentá nie je zanedbateľný. Podľa štatistík stúpajú aj nové prípady infarktov. Kamenský si myslí, že rizikové faktory v celej populácii sú zle kontrolované. Preto je podľa neho kľúčové, aby sa čo najskôr schválil Národný kardiovaskulárny program. "Veľa ľudí si dokonca mýli príznaky infarktu," podotkol s tým, že z tohto dôvodu je dôležitá osveta populácie.
Dĺžka života prežitého v zdraví je v Európe 66 rokov, zatiaľ čo na Slovensku to je o desať rokov menej. Z údajov Svetovej zdravotníckej organizácie spracovaných Národným centrom zdravotníckych informácií vyplynulo, že na Slovensku ročne zomrie na tieto choroby 508 ľudí na 100.000 obyvateľov. "Horšie sú na tom z Európskej únie iba Rumunsko a Bulharsko, okrem nich v Európe ešte krajiny bývalého Sovietskeho zväzu," podčiarkla Goncalvesová. V 15 krajinách EÚ predstavuje úmrtnosť na tieto ochorenia priemerne 221 na 100.000 obyvateľov.
V súvislosti s prevenciou kardiologických ochorení preto odborníci poukazujú na Kód zdravého života 0-30-5-120-80. Symbolizuje úplnú abstinenciu fajčenia, 30 minút fyzickej aktivity denne, hladinu celkového cholesterolu nižšiu ako päť mmol/l a krvný tlak nižší ako 120/80 mmHg.
Na dvanástom medzinárodnom Kongrese SKS, ktorý sa bude konať od 5. do 7. októbra v Bratislave, budú kardiológovia diskutovať o odborných témach diagnostiky a liečby kardiovaskulárnych ochorení. V rámci kongresu SKS sa organizuje aj beh okolo Štrkoveckého jazera a akcie spojené s meraním cholesterolu.
Autor článku: TASR