Polovica opýtaných sa mylne domnieva, že nedodržiavanie pokynov pri liečbe antibiotikami a užívanie starších odložených balení nemá v budúcnosti negatívne následky. Vyplýva to z prieskumu vykonaného v 11 štátoch, ktorý analyzuje nárast rezistencie baktérií na tieto lieky.
Na kongrese klinickej mikrobiológie a infekčných chorôb v Nice boli prezentované výsledky prvého celosvetového prieskumu zameraného na štúdium správania pacientov, ktoré vedie ku vytvoreniu rezistencie na antibiotiká. Gallupov inštitút na konci roku 2005 zozbieral odpovede od 4500 respondentov starších ako 18 rokov v Taliansku, Japonsku, USA, Rusku, Číne, Brazílii, na Filipínach, v Juhoafrickej republike a Turecku.
Prieskum ukázal, že medzi mladými ľuďmi je vyššia tendencia nedodržiavať pokyny lekárov pri liečbe. Vo vekovej skupine 18-29 rokov to bolo 30 percent opýtaných, zatiaľ čo medzi 60 a viac ročnými nedôslední pacienti tvorili 14 percent.
Nesprávne a opakované užívanie antibiotík sú podľa odborníkov dve najčastejšie príčiny, ktoré spôsobujú nárast rezistencie baktérií na ne. Osem z desiatich opýtaných považuje za vážnym problém ich rezistenciu na antibiotiká. Na druhej strane len šiesti z desiatich respondentov priznávajú, že ich nesprávne užívanie môže oslabiť efektivitu antibiotík v budúcnosti.
Lekári boli prekvapení najviac rozdielmi medzi krajinami. V Číne 44 percent pacientov priznalo, že nedodržiavali pokyny pri ostatnej chorobe, keď im lekár predpísal antibiotiká. V Holandsku to bolo len 10 percent, v USA a Rusku 19 percent. Rozdiely boli podľa odborníkov spôsobené rôznymi faktormi od všeobecnej úrovne vzdelanosti, cez kultúrne rozdiely, až po rozdiely v zdravotníckych systémoch.
Autor článku: TASR