Je mnoho látok, ktoré vznikajú v tele človeka a sú v ňom aj zúžitkované. Zároveň sa takéto zlúčeniny môžudo organizmu dostávať aj zvonku, predovšetkým stravou. Ak sa však takej látky tvorí v tele primálo alebo jej prísun je nedostatočný, organizmus trpí. Jednou z takýchto látok je karnitín.
Náš organizmus získava energiu zo stravy. Ak je jej neustály prísun z nejakého dôvodu narušený, vznikajú poruchy, ktoré telo s ťažkosťami vyrovnáva. Ak je prívod energie do buniek obmedzený, bunka hynie. Energiu získava telo cicavcov predovšetkým spaľovaním cukrov a tukov. Tuky, vlastne ich súčasť – mastné kyseliny, môžu dodávať telu najviac energie.
Čím sa kúri v našej „peci“
Energiu nevyhnutnú pre život si bunky vytvárajú v orgánoch zvaných mitochondrie, ktoré by sme mohli prirovnať k peci, v ktorej sa spaľujú polená, aby vzniklo teplo. Avšak na to, aby sa mastné kyseliny z tukov vôbec mohli do mitochondrie dostať a tam zužitkovať, je potrebná prítomnosť karnitínu. Uhlíkatý reťazec mastnej kyseliny sa spojí s molekulou karnitínu, ktorý ho vlastne do mitochondrie prenesie. Z konca dlhého reťazca mastnej kyseliny sa následne odštiepujú krátke články pozostávajúce z dvoch uhlíkov a karnitínu (Acylkarnitín). Ten sa potom v mitochondrii môže použiť na tvorbu energie. Celý dej nie je nepodobný odsekávaniu krátkych polien z dlhého pňa stromu, ktoré je potom možné vložiť do pece a spáliť.
Toto je podstata tzv. beta-oxidácie, spaľovania tukov v mitochondrii pre získavanie energie pre bunku. Pri tomto deji ako konečný produkt vzniká zložka veľmi bohatá na energiu – ATP (adenozíntrifosfát), z ktorej môže celý organizmus získať energiu práve tam a práve takú, kde a akú potrebuje. Energia ATP sa môže využiť na stiahnutie vlákna svalu, na tvorbu potrebných látok, na prenos nervového vzruchu a na stovky iných dejov v organizme.
ATP je ako peniaze, ktorými možno financovať stavbu domu, kúpu šiat či dovolenkový zájazd. Výskumníci zistili, že po dodaní karnitínu do organizmu sa v ňom ATP zvýši. „Prenášač“ karnitín po splnení svojej úlohy – vpravení mastnej kyseliny do mitochondrie a odštiepení dvojuhlíkového „polienka“, ostáva vlastne nezmenený a môže sa vrátiť po ďalšiu molekulu mastnej kyseliny. Ak je však karnitínu v tele primálo, prenos paliva do mitochondrie sa nemôže uskutočniť, tuky sa nespaľujú, telu chýba energia – pec nehreje.
Čo to je a kde ho máme
Karnitín, presnejšie jeho l-forma je aminokyselina (chemicky betahydroxy- N-trimetylamino maslová), ktorá sa do istej miery môže tvoriť aj v organizme cicavcov, ale značný podiel tejto látky sa do organizmu dostáva zvonku, prostredníctvom potravy. Táto látka sa nachádza predovšetkým vo svaloch, v ktorých umožňuje tvorbu energie potrebnej na ich stiahnutie, ale aj v pečeni - orgáne bohatom na tuky.
Nedostatok karnitínu v tele môže nastať tým, že sa ho vytvára primálo, že jeho prívod potravou je prinízky, ale aj nedostatočným návratom (resorpciou) nezúžitkovanej látky, ktorá sa vylúči do zažívacieho traktu, avšak odtiaľ sa môže ešte vrátiť do krvi cez stenu tenkého čreva.
Kedy a kde nám chýba
Keďže bez karnitínu nemôžeme spaľovať tuk, náš hlavný zdroj energie, nedostatok tejto látky sa prejaví svalovou slabosťou, únavou a znížením činorodosti. Čím menej karnitínu máme v tele, tým viac sa cítime unavení a malátni. Preto ho potrebujú najmä ťažko telesne pracujúci a športovci, ktorých svaly sú viac zaťažované a majú vyšší výdaj energie. Karnitín je nevyhnutný pre činnosť srdcového svalu, ktorý musí pracovať neustále.
Výskumníci zistili, že dostatok karnitínu chráni srdce pred vznikom ischemickej choroby, a ak je už tento sval chorobou poznačený, karnitín urýchľuje uzdravenie, regeneráciu. Táto látka totiž prispieva k rýchlejšiemu odstraňovaniu jedovatých splodín, ktoré pri tejto chorobe vznikajú, ako aj dodaním dostatku energie, potrebnej na obnovenie činnosti postihnutého svalu. Pôsobí však priaznivo aj pri iných chorobách srdca a ciev – infarkte a zlyhávaní činnosti srdca, pri nedostatočnom prekrvovaní končatín, ale aj pri ťažkostiach obehu krvi, ktoré vznikajú pri cukrovke.
Komu môže chýbať?
Ľudia, ktorých strava je dostatočne pestrá a bohatá na bielkoviny zriedkakedy trpia nedostatkom karnitínu. Zato tí ostatní môžu prívodom karnitínu zvonku predísť chronickej únave, prílišnému chudnutiu, ako aj srdcovým a cievnym chorobám. Dostatok karnitínu teda umožňuje aj zlepšené spaľovanie tukov, a tým aj odstránenie ich nadbytku z tela. Osoby, ktoré sa pre chorobu obličiek musia často podrobovať hemodialýze, strácajú pri tomto procese nielen jedovaté látky, ktorých sa ich obličky nevedia samy zbaviť, ale aj látky potrebné. Tie sa pri dialýze z organizmu prosto vyplavia a keďže neprechádzajú znova tenkým črevom, nie je možné ich opätovné získanie späť do krvi. Pri dialýze sa teda nadmieru znižuje aj obsah karnitínu v krvi a musí sa preto do organizmu doplniť zvonku.
V odbornej literatúre je popísaný prípad dvadsaťročného mladíka, postihnutého genetickou poruchou, pri ktorej v jeho tele chýbal istý enzým (myoadenylát deamináza). Trpel výraznou únavnosťou, chorobou srdca a neznášal skoro nijakú telesnú, ale ani duševnú námahu. Obsah karnitínu v jeho krvi bol veľmi nízky. Doplnenie stravy karnitínom viedlo k postupnému zlepšeniu jeho stavu.
Okrem svalov aj mozog patrí k tkanivám, ktoré sú náročné na prísun energie. Preto sa nedostatok karnitínu môže prejaviť aj istými nervovými poruchami. Acetyl-l-karnitín chráni nervové tkanivo pred poškodením a degeneráciou. Podávanie karnitínu chráni nervovú sústavu pred poškodením jedovatými látkami, napríklad čpavkom. Pri cukrovke sa tiež môže prejaviť poškodenie nervovej sústavy, a to aj spomalením prenosu nervového vzruchu. V pokuse na zvieratách ukázali japonskí výskumníci, že týmto zmenám možno zabrániť dlhodobým podávaním malých množstiev karnitínu.
A to je všetko?
Výskumníci zistili, že podávanie 1 gramu l-karnitínu perorálne denne po dobu 6 mesiacov osobám, ktoré ho majú nedostatok, zvýšilo ich svalovú silu a zlepšilo ich celkový zdravotný stav v porovnaní s osobami, ktoré dostávali namiesto karnitínu iba neúčinnú náhradu. V krvi detí, ktoré trpeli opakovanými chorobami horných dýchacích ciest sa zistilo skoro o polovicu menej karnitínu ako v krvi zdravých. Detskí lekári preto odporučili deťom, často ohrozovaným týmito zápalmi, doplňovať karnitín do stravy ako prevenciu.
Podobne sa prejavil blahodarný účinok podávania pomerne nízkych dávok karnitínu (50 mg/kg/ deň) u malých, asi trojročných detí, trpiacich rozšírením srdca. U mladších osôb, ktoré prejavovali počiatočné známky Alzheimerovej choroby podávanie karnitínu spomalilo nástup a priebeh choroby. I pri pokusoch na zvieratách sa potvrdilo, že podávanie acetyl-l-karnitínu zvýšilo ich aktivitu, obmedzilo nepriaznivé následky oxidatívneho stresu a spomalilo, ba do istej miery aj zvrátilo priebeh ich starnutia. Keď pokusným zvieratám s vysokým krvným tlakom podávali karnitín, ich tlak krvi sa znížil. Zato u zvierat, ktoré vykazovali normálny tlak krvi sa podaním karnitínu tento už ďalej neznižoval a ostal na pôvodnej, primeranej hodnote.
Zároveň podávanie karnitínu zabránilo zvyšovaniu hladiny cholesterolu v krvi, ku ktorému dochádza u starnúcich zvierat. Ale aj u chovných zvierat sa prejavili priaznivé účinky karnitínu. Doplnenie tejto látky ku krmivu mladej hydiny (50 mg/kg krmiva) urýchlilo zvyšovanie ich hmotnosti, pričom obsah podkožného tuku u týchto vtákov výrazne poklesol. Podávanie karnitínu teda zvýšilo hmotnosť svalov, no znížilo obsah tuku v tele. Prirodzene, podobné zmeny sa pozorovali nielen na zvieratách, ale aj u ľudí.
Dodávanie karnitínu zvýšilo u mladých osôb schopnosť znášať fyzickú záťaž, zlepšilo využívanie energie a zväčšovali aj svalovú hmotu. U starších osôb, ktoré mali ťažkosti s chôdzou, podávanie látky s obsahom karnitínu (Propionyl-l-karnitín, 1 – 3 g denne) veľmi výrazne zvýšilo nielen vzdialenosť, ktorú boli schopní prejsť, ale aj rýchlosť ich chôdze. K týmto zmenám došlo už asi po pol roku od započatia liečby, v porovnaní s osobami, ktoré namiesto karnitínu dostávali iba jeho neúčinnú náhradu.
Privádzanie dostatočného množstva karnitínu najmä z potravy bohatej na bielkoviny, ale aj z doplnkov stravy môže pomôcť predísť chorobám srdca a ciev, zvýšiť svalovú hmotu, odstrániť prebytočný tuk, ochrániť nervovú sústavu pred poškodením, urýchliť prekonanie chorôb, pri ktorých obsah tejto látky v krvi klesá, spomaliť starnutie nášho organizmu a hlavne prispieť k uchovaniu a zlepšeniu celkového zdravotného stavu človeka.
Autor článku: Gabriel Hogman