V ankete známeho francúzskeho periodika Le Parisien sa medzi desiatimi najvýznamnejšími výrobkami dvadsiateho storočia na čestnom mieste umiestnil jogurt. Prečo sa táto kyslomliečna lahôdka považuje za niečo výnimočné a ako to, že sa jogurt dostal medzi produkty sotva storočné, hoci si na ňom ľudia pochutnávajú už vyše tisíc rokov?
Najprv trochu histórie
Jogurt síce ľudstvo pozná a konzumuje už od stredoveku, no až začiatkom minulého storočia vedci zistili, čo je na príčine, že obyčajné mlieko zhustne, skvasí a premení sa na kyslomliečny pokrm. Písal sa rok 1905, keď sa v Lekárskom inštitúte v Ženeve podarilo Bulharovi Stamenovi Grigorovovi izolovať z bulharského jogurtu dva osobitné druhy laktobacilov, ktoré tento proces majú na svedomí. Neskôr ich nazvali lactobacillus bulgaricus a streptokok termophilus.
Grigorov si vybral bulharský jogurt nie preto, že bol Bulhar, ale preto, že tento jogurt sa považuje za pôvodný, za akéhosi praotca všetkých ďalších druhov jogurtov. V Bulharsku ho podľa tradičného receptu vyrábajú už od ôsmeho storočia. V tamojších horách dodnes žije pozoruhodne veľa storočných a veľmi starých ľudí, ktorí vraj vďačia za svoj vysoký vek práve pravidelnej konzumácii domáceho jogurtu.
Fakt, že objavené špeciálne baktérie majú skutočne aj mimoriadny blahodarný účinok na ľudský organizmus však už nezistil Grigorov, ale až ďalší vedec, Rus Ilja Mečnikov a za tento objav získal dokonca Nobelovu cenu. V spolupráci viacerých vedcov z Pasteureovho ústavu vo Francúzsku dokázal, že baktérie v jogurte neutralizujú toxické látky v črevnej mikroflóre, pôsobia proti viacerým chorobám, posilňujú imunitný systém a predlžujú ľudský život.
Zdravie v jogurte
Jogurt má pre človeku viacnásobný úžitok. Ako mliečny produkt je bohatým zdrojom bielkovín, vápnika a fosforu. Obsahuje tiež vitamín B2, potrebný na uvoľnenie energie zo živín a B12, nevyhnutný pre zdravý nervový systém. Jogurt je ľahko stráviteľnou potravou a mliečny cukor v ňom obsiahnutý môžu konzumovať aj ľudia s poruchou trávenia laktózy.
Veľký význam pre ľudský organizmus majú predovšetkým živé jogurtové kultúry (okrem už spomínaných baktérií je to dnes aj lactobacillus acidophillus). Ich pozitívne pôsobenie na zdravie človeka je neobyčajne mnohostranné. Napríklad produkujú v tráviacom systéme chemické látky, ktoré bránia v črevách bujneniu škodlivých baktérií a kvasiniek spôsobujúcich črevné infekcie a pomáhajú pri liečbe hnačky i zápchy.
Deti, ktoré jedli živý jogurt, sa z hnačiek zotavili dvakrát rýchlejšie aj bez antibiotík. Niektoré formy Lb. acidophillus zabíjajú baktérie spôsobujúce infekcie močových ciest. Jogurt chráni žalúdočnú sliznicu pred jedovatými látkami, zlepšuje trávenie a zabraňuje tvorbe žalúdočných vredov. Výrazne tiež znižuje tvorbu triglyceridov a „zlého“ cholesterolu v krvi.
Jeden téglik živého jogurtu denne posilní imunitný systém a môže ochrániť aj pred vznikom niektorých druhov rakoviny. Vedci tiež zistili pozoruhodné výsledky pri pravidelnej konzumácii jogurtov v liečbe ekzémov, atopickej dermatitídy a syndrómu dráždivého čreva. Nie každý vie, že aktívne baktérie v jogurte sú tiež prirodzeným širokospektrálnym antibiotikom. Vyrovnajú sa niektorým umelo vyrábaným antibiotikám, ba dokonca sú účinnejšie. Potláčajú pôsobenie baktérií spôsobujúcich botulizmus, salmonelózu a stafylokokové nákazy. Na druhej strane napomáhajú obnoviť prirodzenú mikroflóru v črevách po liečbe umelými antibiotikami.
Jogurtové kultúry v črevách prežívajú len krátko. Aby bol účinok probiotických baktérií trvalý, mali by sme denne konzumovať minimálne 140 ml jogurtu. Ako účinná ochrana proti škodlivým baktériám pôsobí 225 ml jogurtu denne. Jogurt najefektívnejšie pomôže pri chrípke či iných ochoreniach, ak ho začneme konzumovať už pri objavení prvých príznakov.
Chudnime s jogurtom
Jogurt so zníženým obsahom tuku sa osvedčil aj pri redukčnej diéte. Okrem toho, že je nízkokalorickou potravinou, probiotické kultúry podporujú proces chudnutia aj tým, že ovplyvňujú látkovú premenu a vstrebávanie živín. Ak potrebujete zhodiť niekoľko kilogramov, vyskúšajte jogurtovú diétu. Bez obáv ju môžete držať aj dlhšie, pretože jogurt obsahuje potrebné bielkoviny a v kombinácii so zeleninou a ovocím dodáte organizmu aj vitamíny a minerály v dostatočnom množstve.
Denne môžeme zjesť päť téglikov bieleho živého jogurtu s nízkym obsahom tuku, rozdelených na 5 porcií: raňajky, desiatu, obed, olovrant a večeru. K tomu na raňajky pridáme 200 g ovocia, na desiatu 1 mrkvu alebo kaleráb, na obed 200 g zeleniny alebo ovocia vo forme šalátu, na olovrant 1 jablko, hrušku, alebo pomaranč, na večeru opäť 200 g zeleninového alebo ovocného šalátu zmiešaného s jogurtom.
Zo zeleniny je vhodná, najmä pre jej močopudný účinok, šalátová uhorka. Na ochutenie používame citrón, čerstvé bylinky, solíme čo najmenej a namiesto cukru použijeme umelé sladidlo alebo lyžičku medu. Denne treba vypiť 2 l tekutiny (vodu, minerálne vody, čaj, čiernu kávu najviac dve šálky denne).
Jogurty podľa obsahu tuku
-
nízkotučný – do 0,5 % tuku
-
so zníženým obsahom tuku – od 0,5 do 3 % tuku
-
biely – viac ako 3 % tuku
-
smotanový – viac ako 10 % tuku
Autor článku: Vitafit