Boj proti obezite, rakovine, či HIV/AIDS sú medzi prioritami Európskej únie v oblasti verejného zdravotníctva. Úlohou Bruselu je však len poskytovať informácie a podporovať projekty na prevenciu proti takýmto chorobám v Európe, zatiaľ čo prijatie potrebných opatrení v rámci národných zdravotníckych systémov je v kompetencii jednotlivých členských krajín.
Problematikou HIV/AIDS sa EÚ zaoberá od konca 80. rokov minulého storočia. Financuje rozličné projekty v rámci únii a je aktívna i v rozvojových krajinách. Vyše polovica všetkých prostriedkov Globálneho fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii pochádza práve z EÚ. Vzhľadom na nárast nových diagnostikovaných prípadov v členských krajinách sa chce Brusel intenzívnejšie venovať prevencii, zlepšeniu informačnej kampane a poradenstvu. Ďalšou z priorít EÚ sú srdcovo-cievne choroby, ktoré sú najčastejšou príčinou predčasných úmrtí Európanov. Zdravotné problémy spôsobené najmä koronárnymi ochoreniami srdca a mozgovými príhodami stoja za 40 percentami úmrtí európskych žien i mužov. Existujú však veľké rozdiely medzi situáciou v jednotlivých členských krajinách. Aj tu sa preto EÚ snaží zameriavať na prevenciu a lepšiu informovanosť o príčinách vedúcich k týmto ochoreniami, vrátane fajčenia a obezity.
Boj proti obom javom sa pritom usiluje Brusel neustále zintenzívňovať. Vo väčšine členských krajín únie trpí vyše 50 percent obyvateľstva obezitou alebo má nadváhu. Počet prípadov obezity sa od 80. rokov minulého storočia v mnohých európskych krajinách viac než strojnásobil. Podľa údajov Svetovej zdravotnícke organizácie (WHO) ľudia v roku 1999 konzumovali o 300 kalórií viac než v roku 1970, pričom vyšší podiel pripadal na tuky. Jeden z troch Európanov vôbec nešportuje a priemerný obyvateľ EÚ strávi vyše päť hodín denne sedením. Obzvlášť znepokojujúca je obezita u detí. Podľa odhadov sú obézne tri milióny európskych školákov a každoročne ich pribúda asi 85.000. Obezita je pritom rizikovým faktorom pre mnohé vážne choroby, vrátane srdcových ochorení, vysokého tlaku, infarktu, či niektorých typov rakoviny. Zlé stravovacie návyky a nedostatok pohybu patria medzi hlavné príčiny tých úmrtí, ktorým by sa dalo zabrániť. Na liečenie ochorení súvisiacich s obezitou pripadá sedem percent z celkových nákladov na zdravotnícku starostlivosť v EÚ.
Najnovšou iniciatívou v tomto smere je schválenie programu distribúcie ovocia a zeleniny na školách v krajinách únie. Na spolufinancovanie tohto projektu v nadchádzajúcom školskom roku vyčlenila Európska komisia 90 miliónov eur (2,71 miliardy Sk). EÚ sa venuje aj boju proti rakovine, ktorá patrí tiež k jednému z najčastejších príčin úmrtí v EÚ. Aktivity únie sa zameriavajú predovšetkým na prevenciu a propagáciu včasnej diagnostiky. Napríklad rakovina prsníka je najrozšírenejším typom rakoviny u Európaniek, keď sa podieľa na takmer 18 percentách všetkých úmrtí na rakovinu u európskych žien. Medzi členskými krajinami sú značné rozdiely v skríningu. Každoročne by sa dalo zabrániť 32.000 úmrtí na rakovinu prsníka, ak by sa vo všetkých štátoch EÚ aplikovali najlepšie postupy pre mamografiu. Podľa posledného dostupného prieskumu o zdraví Európanov sa občania EÚ cítia vo všeobecnosti zdraví a hoci si uvedomujú význam preventívnych zdravotných prehliadok, prevažná väčšina z nich ignoruje prehliadku, ktorá by mohla odhaliť napríklad rakovinu hrubého čreva alebo prostaty. Štvrtina obyvateľov EÚ sa podrobuje dlhodobej liečbe, pričom vyše tretina z týchto prípadov sa týka vysokého tlaku. Ďalšími v poradí sú problémy s pohybovým ústrojenstvom a cukrovka.
Autor článku: TASR