Diabetes má v SR vzostupný charakter, mnohí o ochorení nevedia

Diabetes na Slovensku v súčasnosti diagnostikovali u vyše 300.000 ľudí, čo je viac ako päť percent populácie. Na injekčnú aplikáciu inzulínu je u nás odkázaných 73.000 pacientov. Cukrovka si minulý rok podľa štatistík vyžiadala okolo 650 životov.

Toto ochorenie má v SR stúpajúci trend, pričom v roku 1980 bolo známych približne 120.000 diabetikov a v roku 2006 toto číslo stúplo na približne 310.000 ľudí. Choroba sa často spája s obezitou a za rizikový faktor sa preto považuje vysoké číslo obvodu pásu, u žien nad 80 centimetrov, u mužov nad 94 cm. Zo skríningového programu Slovenskej diabetologickej spoločnosti vyplynulo, že 5,3 percenta diabetikov je známych, no pomerne vysoké číslo - až 1,7 percenta pacientov nie je diagnostikovaných. Znamená to, že okolo 100.000 pacientov o svojej chorobe vôbec nevie. Cukrovka sa čoraz častejšie diagnostikuje aj u detí, preto by si mali rodičia na svojich ratolestiach všímať príznaky ako časté močenie, nadmerný smäd, chudnutie, isté formy apatie, poruchy pozornosti a videnia.

Diabetes je štvrtou najčastejšou príčinou smrti vo svete. Okolo 250 miliónov ľudí má cukrovku, pričom Svetová zdravotnícka organizácia WHO prognózuje, že v roku 2025 to môže byť až 350 miliónov ľudí. V roku 2005 zomrelo na cukrovku 1,1 milióna ľudí a životy ďalších troch miliónov osôb si vyžiadali ochorenia súvisiace s cukrovkou. Predpokladá sa, že až 50 percent ľudí o svojej chorobe nevie. WHO odhaduje, že na ochorenia súvisiace s diabetom sa vynaloží 2,5 až 15 percent z celkového ročného rozpočtu pre zdravotníctvo. Cukrovka je chronické, celosvetovo rozšírené ochorenie, pri ktorom telo znižuje tvorbu inzulínu, neprodukuje ho vôbec alebo inzulín primerane nevyužíva. Inzulín je hormón, potrebný k premene glukózy teda cukru na energiu. Bez správnej tvorby inzulínu a jeho účinku glukóza zotrváva v krvi, čo vedie k chronickej hyperglykémii – zvýšenej hladine cukru v krvi. To môže viesť ku krátkodobým dlhodobým komplikáciám, z ktorých mnohé – ak sa im nepredchádza a ostávajú neliečené – môžu byť fatálne. Všetky môžu znížiť kvalitu života ľudí s diabetom a ich rodín.

Diabetes mellitus sa delí na dva hlavné typy. Prvý typ je tzv. závislý na inzulíne (inzulín dependentný), ktorý vzniká častejšie v mladom veku človeka, môže sa končiť ťažkými akútnymi komplikáciami a stavmi. Druhý typ, tzv. nezávislý na inzulíne (inzulín independentný), vzniká skôr medzi vekovo staršími, často obéznymi pacientmi, ktorí majú na vznik choroby dedičné predpoklady. Liečba diabetu spočíva v podávaní antidiabetík. V prípade, že perorálna liečba nepostačuje, pacient je nastavený na užívanie inzulínu. Najčastejšou komplikáciou tejto metabolickej poruchy je ochorenie obličiek, ktoré môže vyústiť do ich celkového zlyhania a vyžiadať si tak dialýzu alebo transplantáciu orgánu. Ďalšou môže byť tzv. diabetická choroba oka, čo je poškodenie očnej sietnice, ktoré môže viesť k strate zraku. Častou komplikáciou je aj diabetická neuropatia, tzv. diabetická noha, ktorá môže v konečnom dôsledku viesť k zhnisaniu a amputácii nohy. Zdravotný stav diabetika môžu komplikovať aj kardiovaskulárne ochorenia a koronárna choroba srdca, ktorá vedie k infarktu.

Svetový deň diabetu sa verejnosť pripomína 14. novembra, na výročie narodenia Kanaďana Fredericka Granta Bantinga (1891-1941), ktorý spolu s Charlesom Herbertom Bestom (1899-1978) v októbri 1921 z pankreasu izolovali klinicky použiteľný inzulín. V roku 1922 Banting a Best vyskúšali účinnosť inzulínu na sebe; neskôr ho podali 14-ročnému chlapcovi, ktorému tým zachránili život. V roku 1923 získali Frederick Grant Banting spolu so škótskym fyziológom Johnom Jamesom Ricardom MacLeodom Nobelovu cenu za objav inzulínu.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: