Na chronické neprenosné ochorenia, ktoré sa ľudovo bežne označujú aj pojmom civilizačné choroby, umierajú ročne vo svete milióny ľudí. Podľa posledných relevantných štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2005 si tieto ochorenia vyžiadali životy 35 miliónov ľudí, uviedla pre TASR riaditeľka kancelárie WHO na Slovensku MUDr. Darina Sedlákova. Najvážnejším problémom sú kardiovaskulárne ochorenia, ktorým v roku 2005 podľahlo 17,5 milióna ľudí, onkologické ochorenia stáli život ďalších 7,5 milióna osôb. Hrozbu pre ľudstvo predstavujú aj infekčné ochorenia, kde medzi najvážnejšie problémy patrí AIDS, tuberkulóza, malária a hepatitída, pričom sú to problémy nielen rozvojových, ale aj vyspelých krajín.
Sedláková objasnila, že chronické neprenosné ochorenia sa vyvíjajú počas života a každý si za ich rozvoj môže do značnej miery sám. "Patria sem kardiovaskulárne ochorenia, onkologické ochorenia, metabolické ochorenia, respiračné ochorenia, duševné ochorenia a úrazy," priblížila šesť základných skupín. Poznamenala, že na tretie miesto sa dnes po kardiovaskulárnych a onkologických ochorenia dostávajú úrazy, medzi ktoré patria aj úmyselné poškodenia zdravia. "Viac ako 50 percent ľudí zomiera na kardiovaskulárne ochorenia, vyše 25 percent na onkologické a okolo desať až 15 percent ľudí na úrazy," zhrnula s tým, že u detí sú práve úrazy na prvom mieste.
Tzv. civilizačné ochorenia začali svet trápiť najmä v minulom storočí. Ako poznamenala Sedláková, pred tým ľudstvo trápili najmä infekčné ochorenia, na ktorých liečbu sa dlho sústreďovala pozornosť medzinárodného spoločenstva vrátane WHO. Rozvinuté krajiny, ktoré zvládli situáciu s infekčnými ochoreniami vďaka vývoju antibiotík a očkovacích látok, ale aj celkovému zlepšeniu životných a hygienických podmienok, tak začal neskôr trápiť problém s chronickými neprenosnými ochoreniami. V tejto súvislosti pripomenula, že začiatkom 20. storočia bola stredná dĺžka dožitia 40 rokov, pričom na jeho konci to už bolo 75 rokov a chronické neprenosné ochorenia, ktoré sa rozvíjajú najmä v strednom a vyššom veku, tak dnes majú čas sa rozvinúť. Poznamenala, že rozvoj automobilového priemyslu znamenal enormný nárast počtu dopravných nehôd a úrazov smrteľných alebo s trvalými následkami.
"Vo svete v súčasnosti dominujú kardiovaskulárne ochorenia, ale odhaduje sa, že vzhľadom na lepšie možnosti prevencie aj liečby bude pravdepodobne okolo roku 2030 až 2050 viac úmrtí na onkologické ochorenia," uviedla Sedláková. Pokračovala, že rozvojový svet je stále síce viac konfrontovaný s infekčnými chorobami, ale chronické neprenosné ochorenia sú aj tu veľkým problémom. Dôvody vidí nielen v chýbajúcich finančných prostriedkoch na výrazné zlepšenie životného štandardu obyvateľstva, ale aj v slabo rozvinutých zdravotníckych systémoch, ktoré nedokážu adekvátne poskytovať preventívne a liečebné služby. Paradoxom je, že rozvojové krajiny trápi aj obezita, ale tento fenomén je dôsledkom globalizácie, expanzie lacného jedla z tzv. fastfoodov, ktoré si práve v týchto krajinách našli svoje významné trhy.
"Na Slovensku je situácia s obezitou a nadužívaním fastfoodov tiež závažným problémom," povedala Sedláková, ale doplnila, že Slováci v tomto smere urobili pokrok a ľudia sú ochotní si za zdravšie potraviny aj priplatiť. "Je tu iný problém, ktorým kopírujeme situáciu vo vyspelejších krajinách a to, že ľudia sú leniví a nehýbu sa." Preto by sme podľa Sedlákovej nemali zabúdať na to, že potrebujeme minimálne 30 minút zmysluplného pohybu denne, do ktorého sa však len čiastočne dajú započítať domáce práce alebo pobehovanie medzi kanceláriami. Zo všetkých približne 55.000 úmrtí ročne na Slovensku na chronické neprenosné ochorenia umiera do 40.000 ľudí. "Ich rozvoj je úzko spojený so životným štýlom a so starostlivosťou o vlastné zdravie," upozornila s tým, že ľudia by sa preto mali vyhýbať fajčeniu, alkoholu, mali by predchádzať obezite, správne sa stravovať a vyvíjať dostatočnú pohybovú aktivitu. Nevyhnutné je tiež pravidelné absolvovanie preventívnych prehliadok u všeobecného lekára, doplnila.
Objasnila, že z pohľadu zvládania kardiologických ochorení trochu zaostávame za vyspelejšími krajinami, keďže na Slovensku dlho chýbal ucelený program ich prevencie. "Kardiovaskulárny program je už na svete, pri jeho poctivom plnení sa výsledky dostavia za 10 až 15 rokov," podotkla. Pokračovala, že ešte stále neexistuje národný onkologický program, ale pracuje sa na ňom. "Vždy platí, že prevencia ja lacnejšia ako liečba, a preto aj tieto dva programy kladú veľký dôraz na realizáciu systematickej a celonárodnej prevencie." Podľa Sedlákovej za vyspelejšími krajinami zaostávame v tom, že chronické neprenosné ochorenia u Slovákov vznikajú príliš skoro a vedú aj k tzv. predčasnej úmrtnosti, čo znamená pred 64. rokom života. Stredná dĺžka dožitia pri narodení je v SR nižšia než v krajinách, ktoré začali chronickým neprenosným ochoreniam venovať pozornosť skôr. Slovenskí muži sa v priemere dožívajú 71 rokov a ženy 79 rokov, pričom napríklad vo Francúzsku, Švédsku alebo Kanade je to o osem až desať rokov viac.
Autor článku: TASR