Slovenská lekárska komora (SLK) dnes avizovala, že pokiaľ nebudú poisťovne lekárom preplácať nadlimitné výkony, budú na budúci rok pracovať iba do vyčerpania limitov. "Lekári budú pracovať podľa toho, čo budú mať preplatené," uviedol dnes prezident komory Milan Dragula s tým, že niektorí lekári takto fungujú už aj v súčasnosti. Priblížil, že tak možno nebudú pracovať na konci mesiaca, alebo budú napríklad robiť iba do októbra či novembra. Tvrdí, že slovenské zdravotníctvo od roku 2005 pracovalo spolu 60 dní bez toho, aby za to dostalo zaplatené aspoň jednu korunu (0,03 eura). Poisťovne sú zodpovedné za svojich poistencov, nemôžu presúvať zodpovednosť na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, doplnil.
"Štrajkovať určite nechceme, to je krajné riešenie, ale budeme tvrdo vyjednávať s poisťovňami," konštatoval. Upozornil, že zdroje, ktoré prídu na budúci rok do poisťovní, budú navýšené, otázne však podľa neho zostáva, ako sa posunú k poskytovateľom. Navýšené prostriedky by mali pochádzať z odvodov za poistencov štátu, kde sa sadzba poistného pre rok 2009 zvýšila zo 4,5 percenta na 4,9 percenta, čo predstavuje 1,161 miliardy eur (34,98 miliardy Sk). Dragula tiež podotkol, že poisťovne by sa mali uskromniť vo svojich správnych výdavkoch a prípadne uvažovať aj o zmrazení platov. Pripustil však, že vyriešenie situácie s nadlimitnými výkonmi je beh na dlhé trate a bude to trvať, kým sa vyrieši.
SLK tiež upozorňuje, že sa treba venovať aj finančnému ohodnoteniu lekárov. Dragula poukázal, že mladý lekár na Slovensku zarobí okolo 300 eur (9037 Sk), pričom v Nemecku je nástupný plat okolo 3500 eur (105.441 Sk). "Pokiaľ sa nezlepšia podmienky, nielen mzdové, nemôžeme počítať s tým, že mladí lekári ostanú na Slovensku," pokračoval. Podotkol, že kto by sa chcel za priemerný hodinový zárobok lekára, čo je 193,84 Sk (6,43 eura) chodiť najprv šesť rokov do školy a potom sa celý život vzdelávať a robiť atestácie. Vekový priemer slovenských lekárov je v súčasnosti viac ako 57 rokov.
Slovensko sa podľa Európskeho zdravotníckeho užívateľského indexu (EHCI) za rok 2008 v rámci Európy radí na 22. miesto v hodnotení systému zdravotníckej starostlivosti, čo sa týka jeho prístupnosti užívateľom. Dragula objasnil, že je to aj dôsledok percenta výdavkov z hrubého domáceho produktu (HDP) na zdravotníctvo, kde sme na chvoste krajín Európskej únie. "Predbehlo nás aj Rumunsko," doplnil. V tomto roku smerovalo do tohto sektora 6,42 percenta HDP, pričom európske spoločenstvo odporúča, aby krajiny financovali zdravotníctvo vo výške 8,5 percenta HDP. Poukázal tiež na neefektívne vymáhanie poistného, keďže poistenci dlhujú vyše 13 miliárd Sk (431,5 milióna eur). "Keby tie peniaze boli v systéme, tak tieto problémy nie sú," myslí si. Dôvody hodnotenia vidí Dragula aj v tom, že sme už dlho nepostavili žiadnu novú nemocnicu. Pokračoval, že zdravotnícke zariadenia vybudované pred desiatkami rokov nespĺňajú požiadavky na moderné fungovanie systému. Za dôležité tiež považuje fungovanie národných preventívnych programov a ich postupné rozbehnutie. "Nemôžeme rozbiehať 15 programov naraz a ani jeden sa neurobí." Ako problematickú tiež vníma organizáciu v zdravotníctve, kde by mal podľa neho vzniknúť flexibilnejší systém, ktorý bude veľmi rýchlo reagovať na potreby obyvateľstva.
Autor článku: TASR