Choroby, ktoré sú označované aj ako civilizačné, súvisia s trendom a životosprávou dnešného človeka, ale nemožno povedať, že by ich príčinou bol civilizačný pokrok. Naopak, sú to chronické, neprenosné ochorenia, za ktoré si môže človek z veľkej miery sám. Zaraďuje sa medzi ne aj obezita, ktorej výskyt v poslednom čase stúpa. O príčinách a jej dôsledkoch v rozhovore pre TASR hovorí Katarína Babinská z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Obezita je zaraďovaná medzi civilizačné choroby. Kedy sa jej výskyt prehupol do takých rozmerov, aké sú v súčasnosti? Trpeli obezitou aj naši predkovia?
Obezita existovala aj v minulosti, nie je to nový zdravotný problém. V dnešnej dobe sa jej venuje väčšia pozornosť najmä preto, že výskyt tohto ochorenia prudko stúpa a v súčasnosti postihuje veľký počet ľudí. Kedysi bola obezita hlavne chorobou dospelého veku, dnes sa stáva problémom už aj u detí. Ide o multifaktorovú chorobu – znamená to, že na jej vzniku sa podieľajú viaceré činitele, ako genetické a endokrinné faktory, najmä však zlá životospráva - nedostatok pohybu a nesprávne stravovanie. V minulosti ľudia robili viac fyzických prác, zatiaľ čo v dnešnom, technicky vyspelom svete vykonávame viac sedavých činností. Vydávame menej energie pohybom, či už v rámci zamestnania, či trávenia voľného času. Život nám uľahčujú počítače, perú za nás automatické práčky, máme diaľkové ovládače, ktorými si ovládame elektrospotrebiče. Na druhej strane pre dnešnú dobu je typický dostatok, azda až prebytok potravín. V obchode je mnohokrát ťažké odolať, keď vidíme pred sebou toľko lákavých pochúťok. Nakúpime viac, ako sme mali v úmysle a čo už raz kúpime, to aj skonzumujeme. Nedostatok pohybu a prejedanie sa vedú k ukladaniu tuku v tele a priberaniu.
Existujú odhady alebo výskumy, koľko ľudí v súčasnosti trpí obezitou?
Nadmernú hmotnosť má u nás približne 12 percent detí, toho 7 percent je obéznych. Situácia na Slovensku zatiaľ nie je až taká nepriaznivá ako inde vo svete. Napríklad v Taliansku alebo Španielsku je u detí viac ako 30-percentný výskyt nadmernej hmotnosti. Je však rozumné snažiť sa predísť tomu, aby sa aj Slovensko dostalo do podobných nepriaznivých čísel. Podľa údajov z roku 2002 trpí na Slovensku nadhmotnosťou a obezitou 60 percent dospelých mužov a žien. Nadhmotnosť prevláda u mužov, obezita u žien. Čo sa týka európskych krajín, odhaduje sa, že obezitou trpí 10 až 20 percent mužov a 10 až 25 percent žien. Počas posledných desiatich rokov stúpol výskyt obezity o 10 až 40 percent vo väčšine európskych krajín.
Aké sú základné príčiny obezity a čo to vlastne obezita je? Môže sa na jej vzniku podieľať aj charakter slovenskej stravy? Hovorí sa predsa, že niektoré národnosti sú zdravšie práve pre zloženie a charakter každodennej stravy.
Hlavným faktorom, ktorý sa v dnešnej dobe podpisuje pod väčšinu prípadov obezity, je nesprávna životospráva - nadmerná výživa a naopak nedostatočná pohybová aktivita. Keď sa človek prejedá a nevydáva prebytočnú energiu, začne sa v tele hromadiť tuk a pribúdajú kilogramy. Je pravdou, že medzi naše typické slovenské pokrmy patria aj jedlá, ktoré obsahujú veľa tuku a kalórií, napríklad zabíjačkové lahôdky. Podobne vyprážané pokrmy, rôzne druhy vysoko tučných mäsových výrobkov, koláče a sladkosti, v ktorých je často nielen veľa tuku, ale aj cukru. Aj niektoré moderné pokrmy, ktoré k nám prenikli zo zahraničia, však patria medzi vysokokalorické, napríklad pokrmy rýchleho občerstvenia. Zdrojom veľkého množstva zbytočných kalórií sú sladené a alkoholické nápoje.
V akej miere sa na vzniku obezity podieľa genetika? Obstoja v tomto prípade výhovorky na svojich rodičov?
Nezriedka sa hovorí, že obezita sa dedí. Keď sú obézni starí rodičia aj rodičia, potom sa aj obezita u detí pripisuje dedičnosti. Genetická predispozícia istotne zohráva úlohu, vznik obezity však podmieňujú najmä nesprávne stravovacie návyky, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu. Výhovorky na genetické danosti teda nie vždy obstoja.
S výživou úzko súvisí ak zdravotný stav človeka. Aké zdravotné problémy vyplývajú zo zlého stravovania?
Problémy môže spôsobiť aj obyčajné prejedenie sa, po ktorom sa cítime zle, trápia nás tráviace ťažkosti. Nevhodné zloženie stravy môže zapríčiňovať pocit únavy, zhoršiť fyzickú alebo duševnú výkonnosť. Nepríjemné dôsledky máva i zdanlivá maličkosť, akou je pitný režim. Ak ho nedodržiavame, môžeme na to doplatiť bolesťou hlavy, pocitom únavy alebo nesústredenosťou. Závažné sú však dôsledky dlhodobo nesprávnej výživy. Vo významnej miere sa spolupodieľa na vzniku srdcovocievnych chorôb, ktoré sú na Slovensku hlavnou príčinou úmrtnosti, ako aj nádorových chorôb. Prispieva ku vzniku obezity, vysokého krvného tlaku, vysokej hladiny cholesterolu v krvi. Dôsledkom nesprávnych stravovacích návykov môže byť aj rednutie kostí – osteoporóza, či cukrovka.
Dali by sa zovšeobecniť nedostatky v stravovaní Slovákov?
Medzi hlavné nedostatky patrí vysoký príjem tukov, najmä živočíšneho pôvodu. Naučili sme sa síce používať rastlinné tuky na varenie a nahrádzať maslo rastlinnými nátierkovými tukmi, zabúdame však na tuky, ktoré sa označujú ako skryté. Napríklad v smotane či šľahačke nevidíme tuk, ktorý tam však je. Podobne v koláčoch a tukovom pečive, vyprážaných jedlách, syroch, údeninách či suchých salámach, ktoré sú nesmierne bohatým zdrojom tuku. Zvýšiť by sa mala nízka konzumácia ovocia a zeleniny. Už dávno neplatí, že človek by mal zjesť jeden kus ovocia či zeleniny denne. Dnes zásady správnej výživy odporúčajú konzumovať ovocie alebo zeleninu v rámci každého denného pokrmu. Neosvojili sme si zatiaľ ani správny návyk uprednostňovať celozrnné obilniny, ktoré sú bohatšie na hodnotné živiny než biele druhy. Pretrváva i nedostatočný príjem vápnika, naďalej sa konzumuje málo mlieka a mliečnych výrobkov i iných potravín bohatých na vápnik ako zelenina alebo strukoviny. Mnohí ľudia nedodržiavajú pravidelnosť v stravovaní, častým nedostatkom je najmä vynechávanie raňajok. Pre ľudské telo je pritom najvýhodnejšie, ak dostáva energiu a živiny v pravidelných intervaloch. Vynechanie raňajok zvádza k nadmernej konzumácii večer, čo môže podporiť vznik obezity. Zlozvykom je maškrtenie pri sledovaní televízie, keď si pochutnávame najmä na kalorických pochutinách ako solené arašidy, zemiakové lupienky či rôzne crackery. V takejto podobe sa dostáva do organizmu veľa zbytočných kalórií.
Ľudia s nadváhou alebo obezitou často siahajú po rôznych diétach. Aké následky môžu mať na ľudskom organizme diéty? Existuje vôbec diéta, ktorá je zdravá, prospešná a skutočne môže mať pozitívny účinok?
Existuje, ale máloktorá z diét, ktoré sa nám ponúkajú, je naozaj zdravá. Základnou zásadou správnej výživy je stravovať sa pestro, jedávať všetky potraviny v rozumných množstvách. Pestrá a vyvážená strava dodá organizmu všetky potrebné látky. Akákoľvek diéta tým, že obmedzuje sortiment potravín, zvyšuje riziko nedostatočného prívodu živín do organizmu. Čím je diéta prísnejšia, napríklad populárna kapustová alebo ryžová diéta, ktoré obmedzujú stravu iba na niekoľko potravín, tým je riziko vyššie. Taktiež ak sa diéta dodržiava dlhodobo, dôsledky môžu byť závažnejšie. Hrozia poruchy funkcie organizmu a vznik ochorení. Každý, kto sa rozhodne dodržiavať diétu, mal by rátať s tým, že prináša aj určité riziká. Veľmi nápomocné je získať o diéte čo najviac informácií, zistiť aké má priaznivé stránky, ale i možné riziká, ktorým sa často dá vyhnúť – ak o nich vieme. Nie vždy je jednoduché odlíšiť pre zdravie škodlivé diéty. Dobrým poznávacím znamením je, ak diéta sľubuje niečo, čo už na prvý pohľad nie je reálne. Napríklad ak ponúka za týždeň úbytok až 4 – 5 kilogramov, mala by pôsobiť nedôveryhodne. Taktiež diéty, ktoré sa viažu na kúpu konkrétneho, často finančne náročného výrobku, mnohokrát sledujú najmä komerčné záujmy a nie vždy vedú k želanému výsledku. Pochybné sú i diéty, ktoré vychádzajú z bombastických "nových objavov", ktoré sú zväčša iba vymyslené, a sú často v rozpore s všeobecne platnými poznatkami o funkcii ľudského tela. Príkladom môže byť výživa podľa krvných skupín.
Aké zdravotné problémy môže spôsobiť dlhodobé diétovanie?
Choroby podmienené nesprávnou výživou nevznikajú zo dňa na deň, prejavia sa zväčša až po istom čase. Častým dôsledkom diét je anémia – chudokrvnosť, slabosť a zhoršená výkonnosť, oslabená obranyschopnosť organizmu a väčšia náchylnosť na choroby. Trpí aj krása - zhoršuje sa kvalita vlasov, nechtov a pokožky, zvýšiť sa môže hladina cholesterolu v krvi. U žien bývajú poruchy menštruačného cyklu. Závažným dôsledkom je osteoporóza – rednutie kostí. Prísna diéta až hladovanie môže zapríčiniť i smrť. Ak chce byť niekto štíhly alebo si chce upevniť zdravie, diéty nie sú dobrou cestou. Ukazuje sa, že najspoľahlivejším spôsobom, ako sa dopracovať či už k štíhlej postave, alebo k lepšiemu zdravotnému stavu, je osvojenie si a dodržiavanie zásad správnej výživy. Diéty sú zväčša iba dočasným riešením, navyše po ich ukončení sa výživa zväčša vráti do neprávnych zabehaných koľají.
Čo obezita a psychická stránka človeka? Aké psychické problémy sa môžu u týchto ľudí objavovať. Existujú nejaké štúdie, výskumy, ktoré dokazujú napríklad zvýšený výskyt psychických ochorení u obéznych ľudí?
Touto otázkou sa zaoberali aj seriózne vedecké štúdie, ktoré potvrdili, že obezita prináša nielen zdravotné, ale aj psychické a sociálne problémy. Mnohí obézni ľudia sa necítia vo svojom tele, nie sú stotožnení so svojou nadmernou hmotnosťou, trápia ich depresie a komplexy. Taktiež sa zistilo, že si ťažšie nájdu životných partnerov. Majú problém nájsť si zamestnanie, väčšiu šancu vyhrať konkurzy majú štíhli ľudia. Aj obézne deti sú horšie prijímané v kolektíve, spolužiaci sa im vysmievajú a vylučujú z partie.
Odvrátenou tvárou nadmernej konzumácie sú choroby ako anorexia a bulímia. Kde vzniká problém pri týchto ochoreniach?
Anorexia a bulímia sú psychicky podmienené poruchy príjmu potravy. Prvotná chyba, ktorá sa v organizme deje, je niekde na úrovni centrálneho nervového systému. Pacienti, zväčša však pacientky, ktoré trpia týmito chorobami, sa vnímajú ako obézne, aj keď sú štíhle a krásne. V snahe schudnúť prísne obmedzujú príjem potravy, nezriedka úplne hladujú. Ak sa aj najedia, následne si vyvolajú zvracanie, len aby telo nedostávalo žiadne kalórie. Pri bulímii sa striedajú etapy extrémneho obmedzovania v stravovaní s extrémnym prejedaním sa. Kľúčom k liečbe oboch ochorení je psychoterapia, počas ktorej pacient musí opätovne nadobudnúť správne vnímanie svojho tela a naučiť sa normálne jedávať. Výskyt mentálnej anorexie v krajinách západnej Európy je udávaný v rozmedzí od 0,2 % do 0,58 % v prípade mentálnej bulímie, potom v rozmedzí od 1 do 10 % v populácii dospievajúcich dievčat a mladých žien.
S akými najčastejšími mýtmi sa pri problematike správnej výživy stretávame?
Mýtom je napríklad tvrdenie, že rastlinné maslá sú škodlivé. Toto bolo pravdou v minulosti, v dnešnej dobe sa už robia kvalitné a zdravé rastlinné nátierkové tuky. Naďalej však platí, že vyprážať na kocke rastlinného stuženého tuku nie je zdravé. Ďalší mýtus je, že mlieko zahlieňuje. Nie je to pravda, zdravý človek dokáže bez problémov stráviť mlieko či mliečne výrobky bez akýchkoľvek negatívnych vplyvov na organizmus. Populárny je aj mýtus o špenáte. Hovorí sa, že špenát nie je až taký bohatý na železo. Napriek tomu, že obsah železa v špenáte nie je až taký vysoký, ako sa kedysi uvádzalo, špenát patrí medzi potraviny bohaté na železo.
Je používanie bravčovej masti skutočne také nezdravé, ako sa niekedy prezentuje?
Bravčová masť obsahuje približne polovicu "zdravých" tukových zložiek a približne polovicu tých menej vhodných – nasýtených mastných kyselín. Nie je teda až taká nezdravá ako napríklad iné druhy tukov. Napriek tomu by sa mala konzumovať s mierou. Ak niekto bude jesť bravčovú masť na raňajky, večeru a aj obed si pripraví na bravčovej masti, takéto množstvo je určite nadmerné a s najväčšou pravdepodobnosťou sa prejavia jeho nežiaduce účinky. Kto sa snaží celkovo uprednostňovať rastlinné tuky, môže si raz za čas dopriať bravčovú masť bez výčitiek svedomia.
Autor článku: TASR