Deti a mladí ľudia by nemali chodiť na zamrznutú vodnú plochu bez dozoru dospelej a zodpovednej osoby, pretože nie sú schopní posúdiť pevnosť ľadu. Pre TASR to konštatoval záchranár Rescue Team Slovakia a zároveň národný koordinátor prevencie detskej úrazovosti Samuel Hruškovic.
"Zvedavosť sa im môže vypomstiť a pri prelomení ľadu im hrozí utopenie," upozornil. Ak deti skúšajú pevnosť ľadu na tečúcich tokoch riek alebo horských bystrín, hrozí im, že sa pod nimi ľad prelomí a dostanú sa pod ľadovú kryhu. "Vodný prúd ich stiahne dolu, vtedy sú šance na záchranu minimálne," dodal.
Dostatočná hrúbka ľadu vzniká podľa Hruškovica iba po niekoľkých dňoch výdatného a silného mrazu. Ak je však na vznikajúcej ľadovej ploche sneh, ľad narastá oveľa pomalšie, pretože sneh ľadovú plochu izoluje. "Zisťovať a posúdiť, či je plocha pevná, musí dospelý človek a samozrejme musí ľad vyskúšať ako prvý," zhodnotil záchranár. Hruškovic pre TASR uviedol, že ľad hrubý päť centimetrov by mal dospelého človeka udržať. Nedá sa ale na to spoľahnúť, pretože kvalita ľadu závisí od podmienok jeho vzniku. "Napríklad, či snežilo, keď zamŕzal, či ide o stojatú alebo tečúcu vodu," vysvetlil s tým, že na miestach, kde je prúd toku najsilnejší, rastie ľad najpomalšie. Ak posúdime, že ľad je bezpečný, dôležité je sa na ňom aj primerane správať. "Treba dbať na to, aby na jednom mieste nebolo naraz veľa ľudí, pretože vtedy sa zvyšuje zaťaženie ľadu na malej ploche," upozornil.
Nevhodné a nebezpečné je aj skúšanie pevnosti ľadu skákaním. "Ľad je krehký a skákaním sa oslabuje. Po viacerých skokoch sa môže prelomiť," pripomenul. Treba myslieť aj na to, že v ľade mohla byť rybármi vysekaná diera a tam je potom tenší. "Nikomu nemôžeme na zamrznutý prírodný ľad zakázať stúpiť a využívať ho, treba len dbať na to, aby bol bezpečný a mal hrúbku aspoň 10-15 cm," uzavrel záchranár.
Autor článku: TASR