Probiotické baktérie osídľujú ľudský organizmus už v prvej hodine po narodení. Ich množenie podporuje materské mlieko a súvisí s výživou novonarodeného dieťaťa. Pre TASR to uviedla imunologička Hana Kayserová.
"V tele sú však aj iné črevné, takzvané kolifórmne baktérie. Pro bios znamená pre život, ide o zdraviu prospešné baktérie," vysvetlila odborníčka. Tieto baktérie organizmu pomáhajú a všetky ostatné mu škodia. Napríklad salmonela, šigela, baktéria, ktorá vyvoláva dyzentériu a podobne. "Od druhej svetovej vojny sa stravovacie zvyklosti zmenili radikálnejšie ako za celú existenciu ľudstva. Konzervované a farbené potraviny, oxidačné prísady vplývajú nielen na kvalitu potravín, na ich lákavejší vzhľad, ale v našom tele zabijú dobré črevné baktérie," upozornila. Jedným z najväčších problémov súčasnosti sú alergie rôzneho druhu – exémy, astma, senná nádcha. "Dlho sme si mysleli, že na vine je len vonkajšie prostredie, ale nie je to úplná pravda. Náš imunitný systém sa mení aj vďaka zanedbávaniu požívania probiotických baktérií," spresnila. Kayserová vysvetlila, že dieťa je hneď po pôrode osídlené dobrými probiotickými baktériami z pôrodných ciest matky. "Keď začne byť kojené, z týchto dobrých sa vďaka zloženiu materského mlieka vyselektujú mliečne baktérie, dieťa je prirodzene chránené, probiotické baktérie sa v ňom množia a majú na jeho organizmus pozitívny účinok," dodala Kayserová.
V opačnom prípade, ak sa dieťa nestretne v pôrodných cestách so žiadnou baktériou, môže sa stať, že sa u neho z okolia premnožia "zlé" baktérie. Tie sú schopné stimulovať imunitný systém do budúcej alergie. "Tieto poznatky dokazujú, že každé dieťa by malo byť nielen dojčené, ale už v prvých hodinách by malo mať dostatočný prísun probiotických baktérií," konštatovala Kayserová pre TASR. Budúce aj kojace mamičky môžu ich prísun zabezpečiť vo forme tabletiek alebo v prirodzenej strave. V súčasnosti podľa odborníčky konzumujeme v prirodzenej strave oveľa menej probiotických baktérií ako v minulosti. Ich bohatým zdrojom je kyslá kapusta, kvasené uhorky i obyčajné skysnuté mlieko, ktoré si ale už dnes doma nemôžeme pripraviť, lebo sa dá urobiť len z čerstvého kravského mlieka.
Nahrádzajú ich rôzne produkty, ktoré deklarujú, že sú "probio", teda obsahujú rôzne laktobacily a baktérie mliečneho kvasenia. Najčastejšie sú to mliečne výrobky. "Tu si treba ale vždy dať pozor na dátum výroby, aby sme neprekročili dobu, kedy ešte baktérie v tomto produkte môžu byť živé. Ak väčšina produktov deklaruje, že sú dlhodobo trvanlivé, treba si uvedomiť, že baktérie nemôžu prežiť v produkte, ktorý je zakonzervovaný na dlhú dobu. Aj v týchto produktoch musí byť ponechané prostredie, v ktorom by mohli byť živé," upozornila imunologička. Podľa Kayserovej je dnes už dokázané, že konzumácia probiotických baktérií v tabletkách alebo potravinách dokáže potlačiť prejavy už vzniknutej alergie a zlepšuje trávenie. Ich dlhodobejšie užívanie má priaznivý vplyv na osteoporózu, u niektorých typov onkologických ochorení, pri mnohých zápalových črevných ochoreniach. "Pomoc je všestranná a probiotiká posilňujú fungovanie všetkých funkcií nášho organizmu," uzavrela imunologička.
Autor článku: TASR