Demografický vývoj v Bratislave charakterizuje mierne zvyšovanie pôrodnosti, znižovanie plodnosti žien a stagnujúca úmrtnosť obyvateľstva. Uvádza sa v správe o zdravotnom stave obyvateľstva hlavného mesta Bratislavy v roku 2007, ktorú mestskí poslanci vzali na vedomie. "Stredná dĺžka života pri narodení za roky 2000 až 2004 u mužov je 72,72 a u žien 78,98 roka, uvádza sa v správe. Priemerný vek matiek pri narodení všetkých detí dosiahol 26 rokov. Muži a ženy, ktorí sa narodili v hlavnom meste v roku 2004, majú šancu sa dožiť priemerne o jeden až dva roky viac ako je celoslovenský priemer. Dĺžka života Bratislavčanov korešponduje s dĺžkou života obyvateľov Českej republiky, je vyššia ako v okolitých postkomunistických krajinách, ale je asi o štyri až päť rokov nižšia ako v Rakúsku.
Podľa správy zdravotný stav Bratislavčanov nie je horší ako celoslovenský priemer, naopak v sledovaných ukazovateľoch je lepší. Problémom hlavného mesta je jeho atraktívnosť pre okrajové skupiny, ako sú bezdomovci, ľudia s rôznym typom závislosti či venujúci sa prostitúcii a podobne. V štatistike sa to potom prejaví v súvislosti s prenosnými chorobami, napríklad HIV a AIDS.
Autor článku: TASR