Na základe novej kategorizácie liekov, ktorá začne platiť od 1. apríla tohto roka, pribudne na slovenskom trhu 92 nových liekov.
Pacienti nebudú musieť doplácať za 1640 medikamentov, čo je o 83 liekov viac, ako je tomu v súčasnosti. Rovnako sa zvýši aj počet tých, za ktoré chorí zaplatia sumu do jedného eura (30,126 Sk). Počet takýchto liekov stúpne o 43. Predseda kategorizačnej komisie ministerstva zdravotníctva Adam Hlôška na dnešnej tlačovej besede zdôraznil, že Slovensko je jednou z prvých krajín, ktorá zaviedla referencovanie do praxe. To sa prejaví v kategorizačnom zozname od apríla. Ide o porovnávanie šiestich najnižších cien v EÚ a na základe tohto priemeru sa stanovia pre domáci trh. V tejto súvislosti sa predpokladajú úspory verejných zdrojov za jeden rok od 59,75 milióna do 63,07 milióna eur (od 1,8 do 1,9 miliardy Sk). Pacienti by mali usporiť od 5,31 až 5,64 milióna eur (160 až 170 milióna Sk).
"Sme jedna z top krajín v rámci únie, ktorá má hradené také veľké množstvo liekov z verejných zdrojov. To znamená, že pacientovi na ne prispieva štát," poznamenal Hlôška. Minister zdravotníctva Richard Raši pripomenul, že zámerom liekovej politiky je zabezpečiť účinné a zdravotne bezpečné medikamenty, pričom kategorizáciou sa má zvýšiť dostupnosť viacerých liekov na trhu, úspora verejných zdrojov a zníženie doplatkov pacientov. Pre zhoršenie dostupnosti niektorých liekov v nemocničných zariadeniach rezort pristúpi k zavedeniu fixnej marže do výšky deväť percent. Hlôška vysvetlil, že v súčasnosti sa najvyššia degresívna marža pohybuje v pásme lacných liekov na úrovni 14 percent. "Meniť sa bude len v oblasti ústavných zariadení zdravotnej starostlivosti, lebo dostupnosť niektorých liekov sa v nich zhoršila. Boli robené určité obštrukcie s ich dodávkou pre dlh nemocníc," reagoval Raši. Po tomto kroku ministerstvo očakáva úsporu v nemocniciach cez štyri milióny eur (120,504 milióna Sk).
Okrem zlepšenia dostupnosti drahších liekov MZ od tohto kroku očakáva tiež zlacnenie lacnejších liekov a vytvorenie priestoru a ekonomických podmienok na riešenie doterajších dlhov. Degresívnu maržu zaviedlo ministerstvo ako jedno z opatrení na zníženie výdavkov z verejných zdrojov na lieky. Po roku sa ukazuje pozitívny trend v oblasti verejných lekární. "Výsledky však zároveň ukazujú, že tento model nie je veľmi prospešný pre nemocnice," upozornil Hlôška. V lekárňach týmto usporili 27,92 milióna eur (841,118 milióna Sk), v nemocniciach 4,85 milióna eur (146,1 milióna Sk). Z marže distribútori a lekárne hradia náklady na úroky z úverov, ktoré si musia vziať na prekonanie druhotnej platobnej neschopnosti.
Autor článku: TASR