Nemocnice v hlavnom meste zatiaľ obmedzenia návštevných hodín z dôvodu zvýšeného výskytu chrípky neevidujú. Podľa regionálneho hygienika a vedúceho služobného úradu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave Otakara Fitza dokonca chorobnosť na chrípku v poslednom týždni v porovnaní s predchádzajúcim klesla. Svoju úlohu v tom podľa Fitza zohrali najmä jarné prázdniny. "Dokonca sme išli s chorobnosťou oproti predchádzajúcemu týždňu dole. Ale to nie je tým, že by ľudia neboli chorí, ale veľa ľudí bolo doma, na dovolenkách, mimo, takže sa to nedostalo do hlásenia," skonštatoval pre TASR. Zároveň však predpokladá, že chorobnosť sa začne zvyšovať koncom tohto týždňa.
Kritériom pre obmedzenie návštevných hodín v zdravotníckych zariadeniach je celková chorobnosť na chrípku. Ak dosiahne určitú hranicu, epidemický výskyt, RÚVZ osloví zdravotnícke zariadenie s požiadavkou na ich obmedzenie. "Často je to na dohovore, ale v prípade, že by zdravotnícke zariadenie nereagovalo, môžeme prijať opatrenia aj cestou rozhodnutia," vysvetlil Fitz. V prípade epidemického výskytu chrípky sa hodnotí celková situácia a to hlavne v oblasti chirurgickej medicíny, teda akútnych stavov. Vzhľadom na krátky inkubačný čas chrípky sa operujú len akútne stavy. Plánované operácie sa odkladajú. V prípade vysokého výskytu chrípku sú najviac ohrozené najmä chirurgické a detské oddelenia nemocníc.
V ôsmom kalendárnom týždni bol na Slovensku zaznamenaný vzostup chrípky. Úrad verejného zdravotníctva SR evidoval celkom 20.290 prípadov chrípky a chrípke podobných ochorení. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom to predstavuje 9,4-percentný nárast. Najvyššiu chorobnosť evidovali v Trenčianskom a v Banskobystrickom kraji. Najvyššia vekovo špecifická chorobnosť bola u mladých dospelých vo vekovej skupine 15- až 19-ročných. Celkovo v ôsmom týždni hlásili na Slovensku 88.885 akútnych respiračných ochorení (ARO). Oproti predchádzajúcemu týždňu sa tak znížil počet respiračných ochorení o viac ako 4000 prípadov. Ochorenia hlásilo 71 percent lekárov pre deti a dorast a 58 percent praktických lekárov pre dospelých. Najvyššiu proporciu hlásiacich lekárov zaznamenali v Trenčianskom kraji, najnižšia bola v Bratislavskom kraji.
Autor článku: TASR