Žiadna odborná literatúra definíciu pôstu neuvádza a skôr sa o ňom, ako o čase odriekania, hovorí v súvislosti s náboženskými predstavami. Preto si pod týmto pojmom predstavuje každý niečo iné a mnohí si ho zamieňajú s hladovkou. Pre TASR to konštatoval Peter Minárik z poradne pre obezitu, výživu a zdravý životný štýl.
"Sám pôst neviem definovať. Je mediálne príťažlivá, ale prázdna téma. O potravinách a výžive sa dnes píše všetko možné aj nemožné," zamyslel sa. Podobne ako odborné zdroje však nie je zástancom teórie, že po zimnom období sa treba postiť a tým si aj detoxikovať organizmus. "Dnes sme vďaka celoročnému dostatku ovocia a zeleniny, v zimných aj v letných mesiacoch schopní prijímať veľmi obdobné množstvo všetkých potrebných látok, vrátane vitamínov a minerálov," upozornil. Tým sa podľa Minárika stráca potreba výrazne meniť štruktúru stravy. Pri jej kvalitnom zložení by dnes ľudia nemali mať po zimnom období žiadne výživové deficity. "Vo vyváženej potrave človeka by aj po zime mal byť dostatok mikrovýživových komponentov, ako sú stopové látky, minerály, železo, vápnik, vitamíny A, D, E, K, vitamíny skupiny B," zdôraznil. Pre nedostatku slnečného svetla môže chýbať vitamín D, ale ten sa rýchlo dopĺňa aj krátkodobými expozíciami denného svetla na prechádzkach na čerstvom vzduchu.
Podľa odborníka je potrebné, aby sa v oblasti výživy k sebe ľudia správali striedmo po celý rok, nestravovali sa excesívne a nárazovo nepriberali na hmotnosti. Za striedmosť považuje Minárik opak prejedania sa. Množstvo a štruktúra stravy musia byť vyvážené. "Najdôležitejším aspektom výživy je zdravá hmotnosť s dostatočným príjmom potrebných živín. Pri ich dlhodobom nedostatku vznikajú choroby, ako napr. osteoporóza alebo chudokrvnosť. Kto sa však stravuje vyvážene, nemá potrebu sa postiť," zhodnotil. Minárik pôst nepokladá za zdraviu prospešný, jeho opodstatnenosť nie je potvrdená ani odbornými vedeckými výskumami. Skôr varuje, že hladovanie a radikálna zmena jedálnička môžu organizmu uškodiť.
Autor článku: TASR