Health Policy Institute (HPI) odporúča zdravotným poisťovniam (ZP) zdržanlivosť pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi. Dôvodom je februárová prognóza HPI, podľa ktorej sa budú príjmy zdravotných poisťovní pohybovať od 3,291 do 3,508 miliardy eur (od 99,145 do 105,68 miliardy Sk). Oproti prognóze HPI z novembra minulého roka je to výpadok vo výške 345 až 128 miliónov eur (10,394 až 3,86 miliardy Sk). HPI z dôvodu zvýšenej neistoty počíta s viacerými scenármi v závislosti od hĺbky dopadov krízy.
Podľa inštitútu by tak zdravotné poisťovne mali dohodnúť s poskytovateľmi flexibilné cenové ustanovenia, ktoré by reagovali na skutočný vývoj objemu zdrojov. Celý dopad finančnej krízy nie je však ešte podľa hovorkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Petry Balážovej z makroekonomického hľadiska jednoznačne zmapovaný a prognózovaný. "VšZP aktuálne sleduje vývoj, pričom v súčasnosti nie je možné exaktne stanoviť výpadok príjmov pre rok 2009, či už z dôvodu nárastu nezamestnanosti, alebo znižovania objemu odvodov zdravotného poistenia od ekonomicky aktívnych subjektov (najmä zamestnávateľov a zamestnancov) z dôvodu obmedzovania ich činnosti," uviedla pre TASR. Všetky súčasné prepočty sú tak podľa nej len kvalifikovaným odhadom.
"Pokles príjmu VšZP v dôsledku zvyšovania nezamestnanosti, t.j. ak poistenci dnes ekonomicky aktívni budú ako nezamestnaní preradení do kategórie poistenca, za ktorého platí preddavok na poistené štát, je možné vyčísliť tak, že VšZP bude na každého takéhoto poistenca strácať mesačne v priemere príjmy vo výške 43,68 eura (1316 Sk) - ide o rozdiel medzi dnešným priemerným odvodom ekonomicky aktívneho poistenca a preddavkom na poistné hradeným štátom," vysvetlila Balážová. Ako však dodala, poisťovňa je pripravená flexibilne reagovať na dôsledky krízy a aktuálnemu vývoju prispôsobí svoju obchodnú politiku a nákup zdravotnej starostlivosti (ZS). S poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v súčasnosti o zmluvách rokuje a pri nákupe ZS na ďalšie obdobie bude zohľadňovať potreby svojich poistencov a reálne možnosti schváleného rozpočtu. PR manažérka ZP Dôvera Zuzana Horníková na margo negatívneho vplyvu finančnej krízy na zdroje v zdravotníctve uviedla, že za riziká naďalej ZP považuje liekovú politiku štátu a platobnú disciplínu platiteľov. "Otázne je aj to, ako sa štát vyrovná s tým, ak narastie počet ekonomicky neaktívnych poistencov výraznejšie, ako je nastavený štátny rozpočet," konštatovala Horníková.
Podľa poisťovne by mali obaja zmluvní partneri pristupovať k rokovaniam zodpovedne, rešpektujúc reálne možnosti hospodárstva krajiny aj konkrétnej zdravotnej poisťovne. "Súhlasíme, že v takto dynamicky sa meniacom a ťažko predvídateľnom prostredí je vhodné nastaviť zmluvnú spoluprácu flexibilne. My sme princípy takejto spolupráce začali rozpracúvať už koncom minulého roka a sú aj predmetom rokovania so zástupcami poskytovateľov. Základ je podľa nás v tom, že finančné podmienky zmlúv kopírujú vývoj vybraných relevantných ukazovateľov. My za také považujeme údaje Štatistického úradu SR o priemernej mzde v hospodárstve, o vývoji nezamestnanosti a ešte aj vývoj našich príjmov. Je však dôležité a s tým sme plne stotožnení, že takto nastavená flexibilita nemôže ohroziť dostupnosť a poskytovanie zdravotnej starostlivosti," uviedla.
Za kľúčové protikrízové opatrenie považuje HPI kontrolu výdavkov na lieky. Na udržanie rastu výdavkov na lieky odporúča aplikovať prísnejšiu liekovú politiku a zvýšiť poplatok za recept z 0,17 eura na 1 euro (5,12 na 30,126 Sk). Taktiež odporúča znovuzavedenie aj ďalších regulačných poplatkov: 1 euro (30,126 Sk) za návštevu lekára a 2 euro (60,25 Sk) za 1 deň v nemocnici. Súčasťou takéhoto opatrenia by podľa HPI malo byť aj definovanie maximálneho limitu spoluúčasti vo výške 240 eur (7230,24 Sk) ročne na zmiernenie sociálnych dopadov pre najzraniteľnejšiu časť populácie. Limit by sa mal vzťahovať na regulačné poplatky a doplatky za lieky.
"Čo sa týka dopadu finančnej krízy, tak stále analyzujeme situáciu. Je predčasné hovoriť o presných dopadoch na rezort zdravotníctva, aký to bude mať vplyv na ZP budeme vedieť až po obdržaní výkazov za január – február – marec. A k hypotetickým prepočtom HPI sa nebudeme vyjadrovať," uviedla v tejto súvislosti hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková. Návrh HPI ide podľa jej slov proti najslabšej sociálnej skupine obyvateľstva a zavedením poplatkov ešte v čase finančnej krízy by sa akurát dokázalo to, aby sa zhoršila dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre túto citlivú skupinu. "V žiadnom prípade MZ nebude finančné problémy riešiť cez poplatky pacientov," odkázala Čižmáriková.
Autor článku: TASR