Slovensko patrí k 15 európskym krajinám s najnižšou podporou výskumu rakoviny z domácich zdrojov, čím sa podľa odborníkov pokrok v tejto oblasti u nás značne znevýhodňuje. Na druhej strane má onkologický výskum na Slovensku veľkú tradíciu a jeho najväčším potenciálom je podľa vedeckej pracovníčky Silvie Pastorekovej z Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) práve ľudský potenciál.
"Slovenský onkologický výskum dosiahol množstvo originálnych výsledkov, naozaj je renomovaný v európskom aj svetovom meradle. Máme množstvo ľudí, ktorí sú schopní inovatívnych myšlienok a používať najnovšie technológie," uviedla pre TASR Pastoreková. Problémom však naďalej ostáva práve financovanie. "Tam vidím skôr problém vo finančnej rovine, keď ju porovnáme s inými európskymi krajinami, tak patríme k tým, kde financovanie je najviac podvyživené. Zároveň pociťujeme trochu problém pri prekonávaní bariér medzi, povedzme, rezortmi školstva, zdravotníctva, najmä keď ide o spoločné aktivity, ktoré by mohli byť veľmi úspešné, čiže veľmi ťažko sa podávajú spoločné projekty, práve pre tieto bariéry," konštatovala Pastoreková.
Negatívom je podľa jej slov aj absencia silného farmaceutického priemyslu, ktorý by mal záujem o financovanie originálnych výskumných projektov či nízka aktivita zo strany zdravotných poisťovní a nízka podpora pri uznávaní nových metodík priamo pri ich zavádzaní do rutinnej praxe. Riaditeľ Národného onkologického ústavu v Bratislave Tomáš Šálek vidí hlavné problémy v realizácii klinického skúšania pri vlastných projektoch najmä vo finančnej oblasti. Prvým dôvodom je cena liečiv (v prípade skúšania nových liečebných kombinácií, resp. liečebnej stratégie) a cena poistenia pacientov, ktorí sa na klinickom skúšania zúčastňujú.
Výskum sa venuje mechanizmom vzniku rakoviny, mechanizmom rezistencie na liečbu, mechanizmom metastázovania, či účinkom prevencie pomocou chemopreventívnych alebo chemoterapeutických látok. Je tiež dôležité hľadať nové diagnostické a terapeutické prístupy. "Jeho prvoradou úlohou je rozpoznať jedincov, u ktorých liečba bude účinná a u ktorých nebude," podotkla Pastoreková.
Na Slovensku chýba tzv. nádorová tkanivová banka, teda zber nádorového tkaniva pacientov. Jej cieľom nie je zdokonaliť diagnostický proces, ale tiež podporiť predklinický a paraklinický výskum, ktorý umožňuje klinikom a pracovníkom základného výskumu vstupovať do úzkej spolupráce. Podľa Štefana Galbavého z Ústavu sv. Alžbety v Bratislave je prístup k tkanivovým vzorkám z nádorov najvýznamnejším limitujúcim faktorom akéhokoľvek výskumu. Onkologický výskum sa na Slovensku realizuje na viacerých pracoviskách Slovenskej akadémie vied, akademických a klinických pracoviskách Univerzity Komenského v Bratislave a v Martine, Univerzity Pavla Jozef Šafárika v Košiciach, v Národnom onkologickom ústave, Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave a v ďalších inštitúciách.
Autor článku: TASR